Ember sedela na kamennom stole vo svojom chráme. Gabriel kľačal na zemi a zbieral popol zo zabitého démona, jeho ďalšieho neúspešného pokusu. Ukradomky na ňu pozrel a zovrel sadze v hrsti. Nechápal, ako sa z naivného hlúpeho dievčiska mohla napokon vykľuť tak obrovská silná bytosť. Veď sa jej podarilo oživiť ho, znova s ním otehotnela a teraz v jej bruchu rástlo niečo, čo si ani nevedel predstaviť.
Gabriel po prvý raz vo svojom živote pocítil strach. Ak sa tá vec narodí, čo keď sa Ember rozhodne, že je pre ňu už viac nie je potrebný?
„Pohni sa, Gabriel," prikázala mu.
Čosi nesúhlasne zamrmlal a znova zhrnul popol na kôpku. Dnes sa chystala oživiť ostatných členov sekty a on nesmierne túžil vedieť, ako to robí. No keď bolo všetko pripravené, mŕtvu svätyňu zaplnil jej výkrik.
S hrôzou v očiach sa na ňu pozrel. Už nesedela, ale bola rozvalená na stole, zviechajúc sa v bolestivých kŕčoch. Démon, ktorý v nej rástol, sa už nevedel dočkať, kedy sa dostane na svet.
Znova vykríkla a on videl, ako sa jej pokožka na bruchu vydúva, akoby sa tá vec snažila prekopať von. Bolelo ju to, videl, ako po kamennom oltári začala tiecť krv.
No ešte bolo skoro. Bol to iba jeho záchvat. Čoskoro sa upokojí a všetko bude v poriadku. Jej rany sa zacelia a ona prestane krvácať. Minimálne do ďalších kontrakcií, ktoré postupne boli čoraz častejšie.
Aj napriek bolesti a potu, ktorý sa jej perlil na spánkoch, pohladkala svoje brucho a usmievala sa. Skutočný démon nebola tá vec vo vnútri, skutočným diablom bola ona sama.
„Máš to hotové?" opýtala sa.
„Hej, hej," odvrkol.
Zliezla ťažkopádne zo stola a potom začala prechádzať pomedzi rozkladajúce sa telá. Sledoval, ako ich mazala popolom, pchala im ho do úst, čosi si mrmlala, mávala rukami. Neznelo to ako nejaký tajomný jazyk, ani ako zaklínadlo. Skrátka sa s nimi iba rozprávala. A mŕtvi ju počúvali.
Čo sa stalo medzi tým, ako zomrela a vrátila sa naspäť? Bola v podsvetí? V pekle? V očistci? S čím sa stretla a čo ju stiahlo naspäť do tohto sveta? Bola tu za trest, alebo to bolo jej želanie? Bolo predsa jasné, že po dieťati túžila a jej želanie bude čoskoro splnené. Aký bol jej cieľ a ako veľmi sa líšil od toho jeho?
Postrehol vedľa seba pohyb a od ľaku vyskočil na nohy.
„Nevedela som, že si taký zbabelec," zasmiala sa Ember.
Prešla naspäť k stolu a ostala na ňom sedieť. Bolo to, akoby sedela na tróne, hoci tak vôbec nevyzeral.
Mŕtvi vôkol nich začali postupne vstávať, ich telá sa vypĺňali popolom, ktorým ich pomazala, rany sa im zaceľovali. Vyzerali takmer normálne, no slovko takmer bolo kľúčové. Poľahky by ste zistili, že nie sú obyčajnými ľuďmi. Možno podľa ich zvláštneho zelenkavého odtieňa pokožky, možno podľa strašidelných mliečnych očí, alebo skrátka podľa niektorých nezacelených rán, ktoré sa občas niekde objavili.
Tak ako sa vracali do tohto sveta, tak v rovnakom poradí prichádzali za svojou novou kráľovnou, ktorá k nim natiahla ruku a oni jej ju bozkávali. Zdalo sa, že ňou boli načisto opantaní a poslúchali ju na slovo. Neboli skutočne živými, boli to zombie, ktoré nemali logické uvažovanie. Hoci vyzerali byť rovnakí ako on, predsa neboli. Prečo?
„Musíme to tu pripraviť na príchod môjho dieťatka," rozprávala veľkolepým hlasom, sťa by si tento slávnostný prejav pripravovala niekoľko nocí. „Musíme to tu upratať a zabezpečiť. Ale hlavne, musíme sem doniesť prvú obetu na počesť vzniku tohto života."
Gabriel na ňu hľadel, neschopný slova. Obetu?
„Musíme sem priviesť poslednú čarodejnicu z rodu Blakeovcov, aby sme jej silnú krv mohli obetovať a náš nový člen rodiny bol ešte silnejší. Neexistuje vhodnejšia obeť."
Chcela zabiť dcéru Christine? Pretože bola čarodejnica? Išlo tam teda o trápnu dievčenskú žiarlivosť? Skutočne bola taká urazená? On chcel vybudovať silný čarodejnícky rod s nadľudskými schopnosťami, ona chce na tento svet priviesť diabla len pre svoj detinský rozmar. Všetko zato, že ju odvrhol a chcel Christine. Všetko preto, že si na prvý raz nevybral skutočnú čarodejnicu, ale sa nechal zlákať jej schopnosťami.
Mal bojovať za Christine, vedel, že je tou pravou od momentu, ako ju uvidel v tomto meste. Neexistovala lepšia čarodejnica. Bola talentovaná a šikovná, bystrá. Hoci bola len mladým dievčaťom, priťahovala ho. Niečo na nej bolo.
Jej malá dcéra síce schopnosti zdedila, ale to, čo sa jej objavilo na pokožke vyzeralo ako pečať. Dokiaľ ju neprelomia, nerozvinú jej plný potenciál a jej obeta nebude mať zmysel. Ember nerozmýšľala. Myslela si, že skúsia pečať automaticky prelomiť? Christinina dcéra bude v bezpečí, pokiaľ jej schopnosti nechajú ďalej driemať.
Gabriel Bowman bol presvedčený, že ďalšia generácia rodu Blakeovcov bude stáť za nič.