Ráno som vstala a išla niečo kúpiť kedže som nemala čo jesť. Išla som okolo zeleniny a vidím niekoho známeho ale neviem kto to je. Vedela som že potrebuje pomôcť tak som sa spýtala že či mu môžem pomôcť.
„Ahoj čo hladáš?"opýtala som sa zdvorilo.
„Ahoj jahody nevieš kde sú?"opýtal sa ma a prišiem mi známi ale v tú chvíľu so to neriešila.
„Ja mám práve posledné"povedala som kamarádsky.
„Aha tak nič,"povedal sklamane.
„Zober si ich ja si kúpil zajtra dalšie lebo som pochopila že nie si s taďiaľto keď nevieš kde sú jahody,"povedala som a podala mu ich(jahody).
„Dakujem a volám sa Leondre ale som radšej keď ma kamaráti volajú Leo,"povedal a krásne sa usmial.
(Aby ste mali predstavu ako sa usmial)„Ja sa volám Elizabet a tieš som radšej keď ma kamaráti volajú Eli alebo Bet,to sme už kamaráti?"opýtala som sa slušne. „Ak ti to nevadí,"opýtal sa nervózne.
„Jasné že to nevadí a môžem sa niečo spýtať?"opýtala som sa.
„Jasné,"povedal a čakal na moju odpoveď.
„Môžem sa s tebou odfotiť lebo keď sa s niekym skamarátim tak si hneď pýtam fotku s ním al eak nie tak to vôbec nevadí,"povedala som a pohopila že som hovorila až príliž dľho ale dúfam že to pochopil.
„Keď to znamená že dakujem za tie jahody tak áno,povedal a hneť zobral môj mobil a hneď ako videl moju profilovku sa usmial ale nič nehovoril a ja som tomu nerozumela.
„Ešte sa niekedy stretneme?"spýtal sa a mne zastal dych lebo som nepochopila že tak pekný chalan chce išť so mnou von. Potom som sa spametala a povedala som:„Jasné prečo nie,"povedala som.
------------------------------------------
Ďakujem za prečítanie dalšej kapitoli dúfam že sa páčila.ja viem nie je to zaujímavé ale pozdejšie bude (ak sa vám to bude páčiť) a môžete zanechať VOTE a KOMENT.🙂