HARRY'S POV
Ani neviem, koľko bolo hodín, keď som zdola začul buchnutie dverí, ktoré ma náhle prebudilo. Dvihol som hlavu a nastražil uši, či nezačujem nejaké hlasy.
"Louis," ozval som sa šeptom, mieniac upozorniť ho na to, že možno sa nám niekto vlámal do domu, no len čo som sa otočil k jeho posteli, uvedomil som si, že je prázdna. A vtedy mi došli udalosti včerajšieho večera a moja zlá nálada bola späť. Zdola sa začalo ozývať hlasné šepkanie a ja som rozoznal najprv Edwardov, potom Louisov hlas, potom sa jeden z nich začal neuveriteľne nahlas smiať a druhý sa ho snažil utíšiť ostrým "šššššš! Zobudíš Curlyho!"
Louis.
Len som sa pretočil na bok, aby som bol chrbtom k dverám a mohol predstierať, že spím. To mi však nevyšlo, lebo akonáhle Louis vošiel do izby, vrhol sa ku mne do postele a poklopkal mi po hlave.
"Hej, Curly! Spíš?" Do nosa mi udrela silná vôňa alkoholu.
"Prestaň na mňa dýchať, lebo sa z tvojho dychu opijem," odsekol som mu a zazrel naňho. "Bavili ste sa?"
"Áno, mal si vidieť Edwarda!" Louis si absolútne nevšimol tú nepriateľskosť v mojom tóne. "So striptérkou v lone vyzeral ako vo svojom živle." Hneď nato ho ovládol poriadny smiech, akoby to, čo práve povedal, bola tá najsmiešnejšia vec na svete.
"Dobre, Lou, chcel by som spať."
"Jasné, jasné," opäť prešiel do šepkania a nemotorne zo mňa zliezol. "Dobrú noc, Curly."
Zamrmlal som mu dobrú noc späť a ďalších desať minút len mlčky hypnotizoval stenu oproti, tváriac sa, že spím. Spánok bol však tá posledná vec, na ktorú som v tú chvíľu myslel.
:::
"Vyspal si sa doružova, ako vidím," poznamenal Edward, keď som o pol jedenástej zišiel do kuchyne a tých dvoch našiel diskutovať nad raňajkami.
"Dobré ráno," odvrkol som a Louis mi s úsmevom kývol. Z chladničky som si vytiahol jogurt a oprel sa o linku, pohľad upretý von oknom, len aby som sa nemusel zapojiť do rozhovoru s nimi. Po pár sekundách som si však uvedomil, že odkedy som prišiel, ich rozhovor akosi utíchol. Skĺzol som očami k Louisovi, potom som krátko pozrel na Edwarda a zastavil sa opäť pri Louisovi - obaja ma mlčky sledovali.
"Čo je?" ozval som sa.
Slova sa chopil Louis, zatiaľ čo Edward si ústa napchal cereáliami a pohľadom uhol kamsi za mňa.
"Dnes majú prísť chalani..." začal neistým tónom.
"Áno, viem. A?"
"S Edwardom sme rozmýšľali-..."
"Bol to tvoj nápad," skočil mu do reči Edward.
"Áno, fajn, tak teda ja som rozmýšľal... že, keďže Liam a Zayn nemajú ani tušenie, že máš dvojča," nepríjemne som sa naňho zamračil, no Louis to odignoroval, "možno by bola celkom sranda, keby sme si z nich nejako vystrelili?"
"Ako to myslíš?"
"Vymysleli sme pár žartov, ale budeš musieť Edwardovi požičať oblečenie," povedal váhavo, študujúc moju reakciu. Úprimne, niekoľko sekúnd som nevedel, čo povedať. Len som tam stál a pozeral striedavo z jedného na druhého, uvažujúc, či sa na to dať, alebo nie. Ako som však videl Louisov nedočkavý úsmev, prikývol som. Viem, aký je rád, keď si z chalanov môže vystreliť, navyše jeho radosť je tak nákazlivá a cítiť ten pocit šťastia by sa mi po včerajšku vážne zišlo.
"Skvelé! Ale budeme musieť zavolať Niallovi a posunúť to s ním. Nechceme predsa, aby nám to pokazil," vravel Louis nedočkavo a už aj z vrecka vyťahoval telefón.
EDWARD'S POV
Harry stál vo dverách kuchyne, ktoré ju spájali s obývačkou, zatiaľ čo ja som postával za Louisom a sledoval Louisov chrbát, ako pozeral cez hľadáčik na dverách, očakávajúc príchod Zayna s Liamom. Harry mi požičal čierne tričko a rifle, celkom identické s tými, čo mal práve teraz na sebe a pomohol mi upraviť si vlasy podľa neho. Okuliare som nechal na nočnom stolíku v mojej izbe a miesto nich si nasadil šošovky, aby som vyzeral celkom ako Harry.
"Už idú," ozval sa Louis a keď sa ozvalo klopanie na dvere, Harry zaliezol do kuchyne a zavrel za sebou dvere, ja som si odkašlal a zhrbil sa presne tak, ako sa zvykol hrbiť môj brat.
Louis otvoril dvere a chalanom sa okamžite na tvári roztiahli úškrny. "Louis, Harry," pozdravil nás Liam so širokým úsmevom a Zayn nám obom podal ruky.
"Zabudli sme kúpiť kolu a čipsy, ale Harry sa ponúkol, že zájde do obchodu," oznámil Louis a ja som prikývol. Liam so Zaynom sa presunuli dozadu ku kreslu a posadili sa.
"Fajn, počkáme s filmom na teba," povedal mi Zayn a oprel sa dozadu.
"Skvelé, hneď som späť!" Otvoril som opäť dvere a vyšiel z nich von z domu, len aby som ho mohol celý obísť a vrátiť sa dnu zadnými dverami.
HARRY'S POV
Akonáhle som začul buchnutie dverí, z linky som vzal čipsy a kolu a rozrazil som dvere do obývačky.
"Jedno dievča ma spoznalo, ale inak pohoda," ozval som sa a prešiel som ku kreslu, odkiaľ na mňa Liam so Zaynom vrhali neveriace ale hlavne nechápavé pohľady.
"Harry?" ozval sa Zayn opatrne, ja som balíček čipsov a fľašu položil na stôl a s úsmevom sa otočil k nemu.
"Áno, Zayn?"
"Ako-..."
"Jasné, zabudol som poháre! Vďaka, Zayn." S tými slovami som opäť zamieril do kuchyne a len čo som za sebou zavrel dvere, počul som, ako sa otvorili tie druhé, ktoré do obývačky viedli z hosťovskej izby.
"Prepáčte, zabudol som si v hosťovskej mobil. Už idem po tie poháre," vravel Edward a jeho hlas postupne silnel, ako sa blížil ku kuchyni. Bože, kiežby som teraz videl, ako sa tí dvaja tvária!
Dvere sa otvorili a dnu vošiel Edward, mobil si zastrčil do vrecka a ja som sa snažil zadržať smiech. Len čo zavrel, stíšeným hlasom mi povedal: "Mal si vidieť Liamov výraz! Sánka mu spadla až na podlahu!" zasmial sa a ja som mu rýchlo priložil ruku k ústam. Edward stíchol a vážne prikývol, aby mi dal najavo, že už je pokojný a z poličky mi podal štyri poháre. Vzal som dva do každej ruky a vybral sa späť do obývačky, kde som mal možnosť ešte stále vidieť nechápavého Liama a zmäteného Zayna. Poháre som položil na stôl, ruky si založil vbok a pozrel na Louisa.
"Tak, aký film pozeráme?"
"Expendables," odpovedal Louis a kývol hlavou smerom ku kreslu vzadu, aby som si šiel sadnúť a ja, presne ako sme mali v pláne, som po ceste "nechtiac" zakopol.
"Doriti," zanadával som a skontroloval všetky svoje končatiny, či som v poriadku. Keď som k očiam dvihol pravú dlaň, zháčil som sa, tváriac sa, že krvácam.
"Zayn, Liam, prosím vás, mohli by ste niekto zbehnúť hore do kúpeľne? Mám tam dezinfekčný prostriedok."
Presne ako som dúfal, dvihli sa obaja a rozbehli sa hore po schodoch jeden druhému v pätách. Louis v sebe dusil smiech a ja som sa rýchlo pozbieral zo zeme, aby som sa mohol schovať znova v kuchyni.
EDWARD'S POV
S nohavicami stiahnutými pri členkoch som sedel na toalete a akonáhle sa rozrazili dvere a dnu vpadli tí dvaja, zakryl som si rozkrok rukami a zvolal: "Ale no tak, to neviete zaklopať?!"
Liam zamrzol na mieste a Zayn na mňa vyvalil oči.
"Prepáč, len sme... ehm."
Snažil som sa zachovať vážnu tvár a posunkami im naznačil, aby vypadli. "Nevadilo by vám...?!"
"Jasné, sorry," ospravedlnil sa Liam, schmatol ohúreného Zayna za ruku a potiahol ho za sebou von z kúpeľne. Rýchlo som spláchol, aby hlasný zvuk vody prehlušil môj smiech. Hneď nato som sa vybral späť do obývačky, kde Zayn už rozprával Louisovi o ich zážitku na toalete a pýtal sa ho, či je možné, že im obom naraz preskočilo.
"Tak čo bude s tým filmom?" spýtal som sa, hodiac sa do kresla, čím som umožnil Louisovi vyhnúť sa odpovedi. Ten zapol telku a po dobrých piatich minútach som sa ospravedlnil, že idem zavolať April a vybral som sa hore schodmi do izby.
HARRY'S POV
Natiahol som uši, aby som počul, kedy Edward tresne dverami z horného poschodia a v tej chvíli som opäť vyšiel z kuchyne, zvierajúc v ruke svoj telefón. "Nedvíha, asi je v práci," poznamenal som a Zayn sa prudko obrátil.
"Čo sa tu dopekla deje?" zrúkol a bezradne si prehrabol vlasy.
"Neviem, o čom rozprávaš," mykol som plecami a zamieril som ku kreslu.
Liam otvoril ústa, že nejako zareaguje, no v tej chvíli sa ozvalo klopanie na dvere a ja som miesto toho, aby som sa usadil, pokračoval k nim. Len čo som stisol kľučku, Niall už vkráčal dnu a nadšene preskakoval pohľadom z jedného na druhého.
"Nazdar chalani, kde je Edward?" spýtal sa a Louis naňho hodil varovný pohľad.
"Aký Edward?" nechápal Liam a presunul svoj zrak z Nialla na mňa.
"Edward predsa. Harryho brat."
"Harryho brat," zopakoval Zayn, premeriavajúc si ma od hlavy po päty a v tej chvíli som zvesil plecia.
"Dobre, fajn. Edward!" zakričal som smerom ku schodom a po pár sekundách zišiel dole, s nevinným úsmevom na tvári.
Zayn s Liamom si vymenili pohľady a v ďalšej sekunde už stáli na nohách, pripravení uštedriť mi zopár priateľských rán za to, ako som ich posledných pár minút naťahoval.
"To bol všetko Louisov nápad!" zvolal som skôr, než by sa ku mne priblížili a Louis len mykol plecami.
"Vinný," usmial sa a vzápätí mal čo robiť, aby sa ubránil pred útočiacim Liamom a Zaynom. Niall len postával pri nich a hlasno povzbudzoval raz jedného, potom druhého, o pár sekúnd to však nevydržal a zapojil sa do bitky a ja som len s hlasným povzdychom uistil Edwarda, že takto to býva na dennom poriadku. Trvalo snáď desať minút, kým sa všetci upokojili a Zayn sa ku nám dvom otočil s vážnou tvárou: "Dobre, ale teraz nám povedzte celý príbeh."