Harry
Zobudilo ma klopanie na dvere a moja mama, ktorá mi oznámila že sa mám zobudiť a obliecť sa. So zamručaním som sa prevalil a pomaly som otvoril oči.
Chvíľu som hľadel do steny a potom som sa dokopal k tomu ísť do kúpelne kde som sa osprchoval, umyl si zuby a upravil si vlasy. V izve som sa obliekol do pripraveného bieleho trička a tesných čiernych nohavíc.
"Harry konečne!" rozhodila mama rukami. Nevinne som sa usmial a pokrčil som ramenami. "No hýb sa! Zmeškáme lietadlo!" zvýšila na mňa mama hlas. "Veď hej!" rýchlo som si nazul topánky a utekal som do auta kde už otec netrpezlivo bubnoval prstami o volant.
Na letisko sme dorazili hodinu pred odletom a to znamenalo že sme mali ešte pol hodinu. A tak som sis sadol do KFC, áno, veľmi zdravé raňajky.
Po raňajkách som mal ešte pätnásť minút a tak som sa prechádzal po lestisku a keď ma to prestalo baviť tak som si sadol na lavičku vedľa mamy a čakal.
Konečne som sedel v lietadle a odpočíval. V ušiach mi hrala hudba a hlavu som mal opretú o okienko a sledoval som oblohu. Rozmýšľal som nad tým, ako asi vyzerá nebo. Keďže som už peklo videl a aj okúsil, ale o nebi som mohol iba snívať.
Z myšlienok ma vytrhlo trasenie lietadla. Neprikladal som tomu žiadnu váhu, predsa len, turbolencie.
Ale keď sa lietadlo neprestávalo triasť a intenzita sa stupňovala, začal som mať obavy. V lietadle nastala panika a ja som sa cítil ako otupený. Nechápal som čo sa okolo mňa deje, bol som ako v tranze. Zrazu ma z tranzu prebral krik, ktorý nasledoval silný náraz a nakoniec tma.
Prepáčte lásky že mi to toľko trvalo ale to v tom lietadle mi trvalo napísať 3 dní!!!! Netuším ako opísať pád lietadla....snáď som to moc nesku*vila .. a ak áno tak prepáčte
Už len epilóg!!!!