Harry
"Vysvetlíš mi to teda?" sadol som ai k Louisovi. "Čo ti mám vysvetliť?" odfrkol si Louis. "Napríklad..prečo si tu?" zamračil som sa. "Od malička som bol psychopat. Keď som bol malý tak som zabíjal mačky a psy z ulíc a keď som vyrástol zabíjal som ľudí. Vo väzaní v ktorom som bol som nastražil bombu a utiekol. Okolo miesta bomby vznikol 500 metrový kruh hlboký 20metrov. Zabil som asi 4000 ľudí. A to len v tom väzení. Som proste skurvený psychopat,"
Keď to dopovedal, zdvihol sa zo stoličky a zo skrine ktorú som si všimol až teraz vytiahol alkohol ktorého sa poriadne napil. "Takže? Ešte nejaké otázky?" Falošne sa usmial. "Prečo si ma nezabil?"
Vážne ma to zaujímalo. Ak zabíjal ľudí okolo ceba tak bolo jasné že nemal priateľov. Prečo som práve ja prežil?
"Pretože v deň našeho tretieho rande som bol pripravený ťa krvilačne zavraždiť ale nemohol som. Bol som zamilovaný," pousmial sa. "Teraz sa ťa niečo opýtam," sadol si späť vedľa mňa. "Zostaneš tu so mnou?" chytil jeho ruky do tých mojich. "Uhh..Lou," nevedel som čo mám povedať. "Vieš, strašne rád by som tu s tebou zostal už navždy ale, hore mám rodinu a priateľov a ja.... Neviem," je to strašne ťažké!" hlavu som zložil do dlaní.
Po chvíli som pozrel na Louisa, ktorý vyzeral že rozmýšľa. "Uhh dobre, teda. A bolo by možné že by si za mnou chodieval?" s nádejou na mňa pozrel. "To sa dá?" šťastne som vypískol. "Áno dá. Takže, asi sto metrou za mestom je kopec na ktorom je taká stará, skoro rozpadnutá kaplnka. Vieš ktorú myslím?" jednoducho som prikývol. "Dobre, takže vždy keď za mnou pôjdeš tak pôjdeš tam a ja si pre teba prídem," pobozkal ma. "Ako budeš vedieť že tam som?" spýtal som sa a on sa uškrnul. "Baby v dlani viem vytvoriť plameň, sledovanie ťa bude veľmi jednoduchá vec, tomu ver," uškrnul sa a znova ma pobozkal. "Lou?" pozrel som na neho. "Hmm?" premeral ma očami. "Ja.. by som mal ísť. Mama bude mať strach, keď ma nikde nenájde," povzdychol som si. "Dobre zlatko, poď," postavil sa a chytil ma za ruku.
Spoločne sme kráčali cez rôzne chodby až sme sa znovu ocitli v tme, kde nám pomohol Louisov plamienok ktorý nám posvietil na cestu. "Kedy prídeš?" spýtal sa ma Louis keď sme zastavili. "Tak za dva dni?" spýtal som sa a on prikývol. "Dobre baby, ahoj," pobozkal ma. "Ahoj," zamumlal som a dierou v zemi som vyliezol na zemský povrch.
Áno dlho nebol diel. Áno všetkých vás stále napínam. Áno. Ale! Twitter boy ma každý deň 3 časti (okrem včerajška pretože som bola celý deň mimo) dúfam že sa vám časť páčila a nájde sa tu aj nejaký ten komentárik☯☯💕💕💕💕❤❣❣❣