Louis
Počul som všetky jeho myšlienky, všetky. Myšlienky o tom, ako veľmi mu chýbam a čo všetko by dal za to aby bol opäť so mnou.
Počul som aj jeho znechutené myšlienky z toho, že na pohreb nikto neprišiel. Keby len vedel, čo všetko som spôsobil v minulosti. A možno aj vďaka mojej minulosti sa mi podarilo dostať sa do pekla a stať sa tou najdesivejšou postavou z pekla. Stal som sa Diablom.
Sledoval som zúfalého Harryho. Tak moc som chcel ísť za ním a vybozkávať ho. Ale na to, aby som to mohol urobiť, by musel vysloviť jednu vec, 'zapredal by som dušu diablovi,'
Pokiaľ by ju vyslovil, alebo si ju pomyslel, mohol by som ísť za ním. Ale on toto nikdy nevysloví, nidy by na niečo také ako nepomyslel!
Ako som ho tak sledoval a počúval jeho myšlienky, zarazil som sa. On si to pomyslel! Zapredal by dušu diablovi! A tak som neváhal a ponáhľal sa na zemský povrch.
Bol tak moc vystrašený. Ale bol som tak rád že ho vidím. Bolo mi jasné že sa ma bude báť. Ale nemohol som sw udržať a objal som ho a ťahal som ho do pekla.
"Čo to! Kde sme?" vydesene sa ku mne pritisol keď sa okolo nás rozprestrela tma. Zamával som rukou a vyčaroval tak plamienok, ktorý nám osvetľoval cestu. Harry na mňa pozeral tými jeho veľkými očami a fascinovane si prezeral oheň. "Poď," jemne som ho potiahol a vydali sme sa dole schodmi do "srdca" môjho sveta.