—————————
Lando
Kráčala paddockom vo vysokých lodičkách a podmaňovala si každý jeho kút. S hlavou nahor, namaľovaná v šatách, ktoré prekryla naším tričkom s číslom 81 a uviazala si ho v páse vyzerala nad vecou. Kto o nej niečo vie, že za oponou jej silných očí sa skrýva ťarcha zo včerajšieho dňa. Bolesť, ktorú som v jej očiach videl pár sekúnd po jej odchode ma pichla pri srdci. Vždy bola tou silnou, nebojácnou ale včera? Ukázala svoju slabšiu stránku. Svojich priateľov miluje, váži si ich a urobila by pre nich prvé i posledné a oni ju nejako zradili. Aj keď pevne stojí na nohách, tá zrada ju položila na kolená.
"Vyzerá ako bohyňa pekiel." zamrmlem potichu Oscarovi, ktorý vedľa mňa pozerá na ňu tak isto ako ja.
"Ona tak nevyzerá. Ona ňou je." zamrmle. "Ako sa jej dnes mám pozrieť do očí?"
Otočím sa na neho. "Na teba nahnevaná nie je." upokojím ho. "Zrada jej najlepšej kamarátky ju dostala. To videl aj slepý."
"Viem." sklesnuto odvetí. Na jeho tvári sa objaví nefalšovaný úsmev, keď ku nám príde a vtiahne ju do objatia. "Už som si myslel, že dnes nedorazíš."
"Lepšie neskôr ako nikdy." odtiahne sa od neho s úsmevom. "Dnes to vidíme na výhru." zamrká na oboch. "Dúfam, že nie nadarmo mám toto oranžové zlo." ukáže na tričko s jeho menom.
So smiechom jej odvetí. "Kľudne si ho daj dole. Pasuje ti, ale vidím ako trpíš."
"Naozaj?" zažiaria jej oči. "Neurazí ťa to?"
Mávne rukou. "Ale kde."
"Vďaka." rýchlo ho zo seba dá dole. "Niežeby som nemala rada oranžovú, ale zrovna táto mi nejde k pleti."
"Urážaš naše farby?" chytím sa dramaticky za srdce. "Oscar." pozriem na neho. "Už sa s ňou ďalej nemôžeš kamarátiť."
"Neurážam. Hovorím, že nie každému pasuje určitá farba. Vám dvoch k pletiam ide, ste v nej famózni." mrkne na nás.
"Aj tebe pasovala." prehovorím skôr ako si premyslím svoje slová, začo ma Oscar lakťom udrie do boku. "Začo?"
"Ty vieš." zamrmle. "Pamätaj na moje slová." pretočím nad ním očami. Podozrievavo sa na nás zapozerá no v konečnom dôsledku nad nami len pokrúti hlavou.
"Nechceš zájsť na neskoré raňajky?" spýtam sa jej s nádejou, že sa odpútame od Oscara, ktorý sa na mňa mračí ako tmavý mráčik na oblohe.
"To nie je zlý nápad." drgne do Oscara. "Mrač sa a ostanú ti vrásky." otočí sa ku mne. "Môžeme ísť? Som hladná ako vlk."
"Až po tebe." ukážem pred seba s úsmevom.
"Ak mi budeš čumieť na zadok Norris, tak si urob fotku, tá ti vydrží dlhšie." mrkne na mňa ako prejde okolo mňa a smeruje si to k neďalekým otváracím dverám od veľkej oranžovej prenosnej budovy. Nad jej vetou sa uškrniem, pretože síce som gentleman a nechám ju ísť predo mnou a do budovy vstúpim pred ňou, no môj malý zámer odhadla na jednotku. Kývnem rukou Oscarovi, ktorého si volal Zak a my sme tým boli vďaka nemu oslobodení od jeho mračením sa a prípadného pridania sa k neskorým raňajkám. Usadíme sa na miesto, kde sme sedeli aj pri obede.
"Čo si dáš? Francúzske toasty? Müsli s jogurtom a ovocím? Palacinky? Urobia prakticky všetko."
"Čerstvé ovocie bude dostačujúce." venuje mi malý úsmev. "Mám si to ísť vypýtať tam?" ukáže na pult, kde som nám bol minule objednať jedlo.
"Skočím tam." niečo vo mne vo vnútri sa zlomilo a ja som mal potrebu ju obslúžiť. Či to bol ten smutný zastretý pohľad v úzadí jej očí, alebo ľútosť zo včera, to netuším. Netrvalo ani desať minút, kým mi priniesli ovocie, ktoré som jej priniesol. "Dobrú chuť." pozriem na porciu, ktorá by mne nevystačila a ani by ma nenaplnila. Môj pohľad zľahka pochopí.
"Ráno keby zjem niečo iné, hneď by to zo mňa išlo aj von. Ovocie je jediné čo prijmem v malom množstve. Na obed už nemám zábrany."
"Toto ťa naplní až do obeda?" nadvihnem obočie.
"Hm." nakloní hlavu na bok. "Nie?" zasmeje sa. "Medzitým je aj také jedlo volajúce sa desiata a to jem tiež."
"Aha." chápavo kývnem hlavou. Jasné, zabudni na to, že mám päť jedál a znovu si zo seba urobil hlúpeho? Možno som sa nemal spýtať tak priamočiaro ale inak aby to nevyznelo pochybovačne. "Čo keby sme sa viac spoznali?"
"Chceš si zahrať päť otázok?" žartovne sa spýta a moja tvár zvážnie. Presne na to som myslel. Spojí pery do úzkej línie. "Chcel si to navrhnúť." podotkne.
"Ak nechceš nemusíme." svoju náladu si udržiava. Jej charakteristické črty má stále v sebe, aj potom čo sa včera udialo.
"Pýtaš sa prvý." vloží si do úst hrozno a čaká akú otázku sa spýtam prvú.
"Keby si išla na opustený ostrov a máš možnosť si zobrať len štyri veci, čo by si si zobrala?"
"To vážne?" neuveriteľne sa zasmeje nad mojou otázkou. Pokrčím ramenami, že áno. "Hm, dobrá otázka, ale nešpecifikoval si aký opustený ostrov a kde sa bude nachádzať, tak vyjdem z filmov, že sa vždy stroskotá v teple." uzná nakoniec. "Tak zobrala by som si nôž, spací vak, lano a sekeru."
"Sekeru?" zamrkám prekvapene."Žiadny telefón, Louboutin, oblečenie či jedlo?"
"Áno." spokojne prikývne. "Sekerou by som dokázala po dňoch odseknúť strom, vetvy alebo čokoľvek iné a v prípade urobiť z toho lod, vďaka lanu, ktoré budem mať. Nôž aby som si mohla loviť jedlo, odrezávať zo stromov ak by tam bolo ovocie a spací vak, pretože niektoré aj letné dni sú noci chladné a keby som mala loďku, tak na mori je o to väčšia zima."
Odpadnem z nej. Dala mi takú odpoveď, v akú som ani nečakal a prekvapila ma. Vedel som, že nie je taká ako ostatné, že má v sebe semienko jedinečnosti, ale nemyslel som si, že to bude siahať do takých medzier.
"Minul si si dve otázky. Pôvodne tri, ale privriem oči. Teraz je rad na mne." oprie sa o opierku. "Čo by si naozaj chcel? Po čom túžiš okrem formuly jeden?"
"Jedného dňa po rodine a deťoch." bez váhania odpoviem. "Po pokoji a tichu. Chcel by som byť deťom príkladom a viesť ich životom."
"Prekvapil si ma." prizná nahlas. "Myslela som, že povieš niečo divoké."
"V súkromí nie som divoký ako zo mňa robia sociálne siete."
"Dopomáhaš im, tým čo robíš." odvetí.
"Je lepšie, keď si urobia názor a nevedia o mne všetko. Svoje súkromie si strážim a dávam z neho von, len zlomok toho čo sa v ňom deje."
"Takže nie si párty muž?"
"To som nepovedal." zasmejem sa. "Rád sa zabavím s priateľmi, ale tiež rád trávim kvalitný čas doma v Anglicku s celou rodinou na záhrade. Nemôžem ísť stále na dvesto percent. Potrebujem aj vypnúť a oddýchnuť si. Využívam čo mi je dané, ale s mierou."
"Minula som si dve otázky. Privrú sa nado mnou oči, že bola o jednu viac. Teraz ideš ty."
Za riskujem svojou ďalšou otázkou. "Prečo žena ako ty s nikým nikde nebola videná a nemá nálepku zadaná?"
Nadvihne obočie nahor. "Som náročná." mykne ramenami."Túžim po mužovi a nie po chlapcovi. Chcem pevný vzťah založený na rovnosti a nie menejcennosti ženy. Nechcem tak veľa."
"A chceš galantného muža, ktorý bude ako zo stredoveku." rypnem si do nej. Pamätám si naše staré správy, kde mi písala o mužoch dnešnej generácie a skôr by mala záujem o ten druhý, skoro vyhynutí druh.
"Neboj sa ty takým nie si."
"Viem taký byť. Nevieš aký som, keď mám po boku dievča."
"Drahúšik, samozrejme to nemôžem vedieť, pretože si ešte poriadny vzťah so ženou nemal. Dievčatá sú plytké a nevedia čo chcú, stačí im lacné zaobchádzanie, ale žena pozná svoju hodnotu a vie čo chce."
"Odhadujem, že si v kolónke žena."
Pozrie na mňa s úsmevom. "Čo myslíš?"
"Nechci vedieť čo si myslím." uškrniem sa. Narovná sa a o čosi sa ku mne nakloní.
"O to viac ma to zaujíma." zamrká dlhými namaľovanými mihalnicami.
Opriem si lakte o stôl a viac sa predkloním. "Si žena slova a činu, ale nie si z tejto dimenzie. Odkedy ťa poznám prirovnávam ťa k bohyni pomsti alebo pekiel, pretože tak pôsobíš."
"Mocne?" spýta sa.
"Mocne, elegantne a dávajúc na známosť svojou prítomnosťou, že nemáš problém použiť odzbrojujúce slová."
"Keby len slová." roztomilo sa zachichoce.
"Keby si chodila v minulosti na bojové umenie, tak by som uveril aj druhej možnosti."
"Kto povedal, že som nechodila?" vytiahne kútiky pier do záhadného úsmevu. "Vytrela by som s tebou dlážku Lando."
"Kto povedal, žeby som sa nechal?" nakloním hlavu na bok. "Čo ak by to bolo naopak? Ty uväznená podo mnou a ja by som mal nad tebou moc?"
"Len v tvojich najšialenejších snoch."
"Sny sa môžu prelínať do reality." mrknem na ňu.
"Chcel by si ma mať po sebou? Vyzlečenú alebo oblečenú? Mať tú moc nado mnou?" pokladá otázku za otázkou, pri ktorej hlavu mierne nakloní na bok a zaklipká nevinne očami. Poleje ma horko. Do žíl mi prúdi horká krv, ktorá ma zohrieva do pekelných tepiel.
"Oboje." dvaja vedia hrať túto hru. Prehovorím tichým zastretým hlasom. "Najprv by si bola oblečená a ja by som si užíval moc, ktorú nad tebou mám a postupne by som ťa kúsok po kúsku zbavoval oblečenia, až by si prosila o to aby som všetko urýchlil." zahryzne si do spodnej pery a jej hlava spraví mierny pohyb dopredu a dozadu.
"Čo ak mám rada pomalý priebeh?"
Zaskočí ma jej otázkou, ktorú od ženy hádam žiaden chlap nečaká. "Tvárim sa ako ľahostajný chlap, ale ženy uctievam."
"Máš u mňa malé bezvýznamné plus." prekvapene zamrkám. "Zapisujem si do notesa. Uctievať ženu. Ďalší bod do môjho zoznamu." oberie ma o slová. "Počkať." napriami sa. "Myslel si si, žeby to jedného dňa bola realita? Lando, Lando, Lando." s falošným tónom pokrúti hlavou pri vyslovení môjho mena. "Ak by som v inej dimenzií raz s tebou skončila v posteli, zlatko, nemal by si šancu byť ten dominantný." odhryzne si z jahody. Jej plné červené pery zachytia jahodu a ja som ostal v inej dimenzií a koncoch. Zabila ma, tu a teraz.
Je hravá a otvorená, to druhé som už dávno vedel, ale to prvé ma prekvapilo. Neočakával som, že bude otvorene rozprávať o veciach, sexe, ktoré sú pre niektoré ženy tabu počas rozhovorov mimo domu. Ženy v trištvrte časoch nemajú hravú náladu ako ona. Niektoré sú vážne, iné starostlivé ale na verejnosti sa máloktorá začne rozprávať otvorene s mužom o veciach, ktoré iné ani nahlas nevyslovia. Niet divu, že ma zaujala a záujem o jej spoznanie pretrvával. Rozbúchalo sa mi z nej srdce. Krv v žilách mi vrie a mozog sa s ňou zabáva. Nepremýšľam nad tým čo bude, aký závod, ale vypol som. Dovolil som sebe samému na pár minút vypnúť a rozprávať sa s ňou ako s osobou, ktorej môžem povedať hocičo, vediac, že nepovie nič verejnosti. Soraya nie je ten typ ženy, ktorá by všetko roztrúbila do sveta. Všimol som si, že si stráži súkromie, aj keď to tak niekedy nevyzerá. Uvedomil som si, že možno toho máme viac spoločné, než sme čakali.
—————————
❤️Liked by valentine_rinehart and 156 890 others
soraya_mill Záleží len na úsmeve najlepších priateľov. Vždy po tvojom boku Oscar. 🧡
zobraziť ďalších 2 658 komentárov
oscarpiastri Tvoja podpora znamená pre mňa veľa. 🧡
valentine_rinehart Chýbate mi ❤️
—————————
❤️Liked by mclaren and 346 985 others
landonorris Whatttttaaaaa weekend ❤️
zobraziť ďalších 10 456 komentárov
soraya_mill Nezabudnuteľný - nabudúce už obaja na pódium!🧡
💭landonorris Beriem ťa za slovo. Budúci víkend je náš 💪
________________________________
Ahojte ❤️
Dnes trochu kratšia časť, ale snáď sa páčila. Bude z toho niečo alebo nebude? Hrajú sa stále na mačku a myš, ale urobí niekto z nich prvý krok?
Dúfam, že sa časť páčila a budete sa tešiť na ďalšiu ❤️