Kráčali sme teda ku škole.
-Amber? Všetko v pohode?
-Nie, asi nie.- Odpovedala som mu a stále pozerala do zeme. Prišli sme na miesto a už som videla ocka ako kráča oproti mne s nahnevaným výrazom.
-Dobrý deň pán Styles.- Pozdravil sa mu Leo keď bol už pri nás.
-Ahoj, ty si Leo však?- Leo sa pokúsil o zdvorilý úsmev a prikívol. -Tak, rád ťa spoznávam, veľa som už o tebe počul.
-Ohh, vážne?
-Áno, ale musíme už ísť, Amber,počkám ťa v aute.- Povedal ocko a začal kráčať ku autu. Otačila som sa naspať k Leovi.
-Tak... Teda ahoj.- Pozdravil ma
-Ahoj.
-Teším sa na zajtra, bude to fajn.- Povedal a... OBJAL MA!!!! Potom sa na mňa pozrel milo sa usmial a kráčal preč. Tak som sa teda otočila aj ja a začal kráčať ku autu do ktorého som aj nastúpila.
-Čo ťa to napadlo, Amber? Vieš čo sa mohlo stať? Prečo si mi nič nepovedala? Ak si si myslela že by som ťa nepustil, tak si sa mýlila lebo by som ťa tam pustil, keby si mi povedala kam sakra ideš! Vieš ako som sa bál keď si mi povedala že nie si v škole?!- Pamätáte si keď kričal na slovákov? Tak toto sa k tomu začalo približovať.
Sedela som na sedadle vedla neho zatial čo on šoféroval. Do očí sa mi začali tlačiť slzy, lebo mi prišlo ľúto že na mňa kričí. Aj keď to bola moja vina. Zastavili sme pred vilou, vystúpila som a otvorila vchodové dvere. Keď som sa vyzula a kráčala som smerom ku schodom započula som ocka ako na mňa kričí:
-Choď do izby a nemám náladu ťa ani vidieť!!!
-A-ani ja t-teba- Zašomrala som si popod nos.
-Počul som to a len aby si vedela, na ten zajtrajší koncert môžeš zabudnúť!- Vybehla som do izby, zvalila sa na posteľ a nechala plaču voľný priebeh. Ak by to zostalo pri plači bolo by dobre... Dostala som attack. Znovu.