Bola polnoc a ja som začínala mať trému. Pozerali sme Avatara a ja som sedela som vedla Louiho a ocko zaspal na druhej strane gauča. Začali sa mi triasť ruky. Louis si to všimol a chitil mi ruku za zápestie.
-Čo sa deje?
-Začínam byť nervózna.
-A z čoho?- Spýtal sa a stopol film
-Louis, ja ich nemám rada.
-Ja viem ale vydrž to, bude to len pár dní.
-Nie Louis, nebude.- Hneď ako som túto vetu dopovedala, moju tvár zaliali slzy. Louis si ma pritisol bližšie k sebe a pohladkal ma po pleci.
-Ako to myslíš?
-S nimi sa nedohodnete, je to proste nemožné.
-To nechaj na nás, a keby aj tak Harry to určite nenechá len tak a pri najhoršom to dá na súd.
-A myslíš že by ho vyhral?
-Určite áno si totiž jeho. A oni aj keď si ťa adoptovali tak nemajú právo rozhodovať za teba. Keď chceš zostať tu a Harry a ja s tým nemáme problém tak tu zostať môžeš to že s tým oni nesúhlasia tak to je ich problém. V každom prípade o chvílu sú tu, je už 0:47
O asi päťminút na to sa prebral ocko so slovami: -Kolko je hodín?
-O chvílu jedna.- Ocko prikívol a pozrel na mňa.
-Pripravená?- Nestihla som odpovedať a už bolo počuť zvonček. Ocko sa postavil aby išiel otvoriť dvere vili. Otočil klúčom a stlačil klúčku. S Louim sm sa postavili a šli za ním. Prišli sme akurát vo chvíli keď otvoril dvere. Vo dverách stála žena ktorej som celí život vravela mamka jej otravný, sprostý a ešte k tomu škaredý manžel a ich päť-ročný syn ktorý spal vo Filipovom náručí.
-Poďte dnu- Povedal im ocko a rukou spravil gesto ktoré vravelo: tadialto. Hneď ako vkročili dnu všimli si ma a čo horšie všimli si Louiho. "Darbožena" sa na neho prekvapeným a znechuteným pohladom zahladla. Ocko si to všimol a povedal: -Toto je môj snúbenec.-
-Som Louis Tomlinson.- Povedal a zo slušnosti im podal ruku
-Zavediem vás do hosťovskej izby.- Ponúkol sa ocko pričom sa ponúkol že im pomôže s kuframi.