S dokonalím drdolom som vyšla von (to sa rýmovalo). S mojím údivom som skonšatovala že svieti slnko. Ako na prvé miesto sme sa išli pozrieť na stenu Harryho Stylesa. Bol to múr na ktorom boli posprejované Harryho citáty.
-Vždy keď sa pozriem na tú stenu rozbúcha sa mi srdce a uvedomím si aký úžasný sú moji fanúšikovia.- Povedal a utrel si slzu z oka. Keby som nebola jeho dcéra tak by som sa roztopila od toho aký je ten človek úžasný (ešte že som to po ňom zdedila XD)
Potom sme išli cez taký les na lúku plnú kvetov. Keď mi ocko o nej hovoril neverila som mu. Všetko bolo posiate kvetmy.
-Tu som zažil prvú pusu s tvojou mamkou.
Potom ako to ocko povedal strihli sme to skratkou ale to že kým sme tou "skratkou" prešli trvalo hodinu a pol to neriešim, aspoň sme sa mohli v klude porozprávať.
-Am?
-Áno?
-Ja vlastne o tebe nič neviem.
Nevedela som čo mám na to povedať, tak som bola račej ticho.
-Ja ani neviem aká je tvoja oblúbená farba!- Túto vetu povedal tak žalostne že som to nedala a vybuchla smiechom
-Oranžová a zelená
-Vážne aj moja!!!
Potom sme sa rozprávali tak prirodzene ako keby sme sa poznali od narodenia. Naozaj som bola hrdá na to že je to môj otec, nikoho lepšieho by som si nevedela predstaviť na túto rolu.Zastavili sme pred malou budovou.
-Vieš čo je toto?- Ukázal na budovu.
-Pekáreň v ktorej si pracoval.
-Presne tak. Poď ideme sa pozrieť.
Vstúpili sme do normálej pekárne. Pred pultom sedela sará pani. Keď započula zvonček ktorý ohlasoval že niekdo prišiel dnu, stiahla zrak od novína a pozrela sa na nás. Skôr na Harryho, mňa si nevšimla.
-Harry som taká rada že ťa vidím.
-Aj ja som rád že vás zase vídím.
-A toto je kto?- Stará pani na mňa ukázala prstom. Nechcela som aby ocko hovoril za mňa tak som ho predbehla.
-Som Amber.
-Moja dcéra!- S úsmevom dokončil Harry
-Tvoja dcéra?!
-Áno
-To si ju mal v dvanástich?
-Preboha nie!
-A s kým?
-S Abby.
Nakoniec sme išli k tomu jeho kamarátovi od ktorého vychádzal s malou krabičkou ako keby na prsteň a potom sme išli na zmrzku.