Tajomstvo dedinky Amfus

00:00:00

 Elias zažmurkal. Začul šialené vytie, ako pred chvíľou a keď otvoril oči stál pred ním. Z blízka vyzeral ešte hrozivejšie. Tmavohnedá, sivá a čierna srsť na jeho tele smrdela po čerstvej krvi a zhnitom mäse. Obrovské zubiská trčiace z nechutne vyzerajúcej papule. Sliny stekajúce z papule až na kožený kabát čiernovlasého muža. Oči žiariace ako pár iskier a hrozivé pazúry, dotvárali desivý výjav monštra držiaceho za krk nádejného doktora. Elias sa snažil brániť ale bezvýsledne. Masívny kolos pozdvihol dospelého muža akoby to bolo iba vrece zemiakov. Elias kopal nohami vo vzduchu a snažil sa popadnúť dych. Monštrum zarevalo hlasnejšie a krvilačnejšie ako predtým. Na tvári cítil teplý dych páchnuci po surovom mäse. Videl ako sa jeho obrovské zubiská približujú k jeho tvári.

Keď už sa vzdal nádeje na záchranu, zrazu sa od niekiaľ zjavil modrý blesk. Zasiahol pažu, ktorá mu zvierala hrdlo. Vzduchom zaznel ston bytosti so zlato-žltými zreničkami. Elias padol tvárou na cestu pokrytú čerstvo napadaným snehom. Na konci cesty stála žena. Biele vlasy, ako mesiac mala spletené do vrkoča siahajúceho jej po pás. V jednej ruke držala strieborný amulet, v tvare hviezdy a z druhej ruky sálal modrý plameň. Bola doškriabaná po celom tele a jediné čo bolo černejšie ako jej šaty boli jej oči.

Krásne oči v ktorých sa leskli strieborné hviezdy, tie pomaly zahaľoval sivý mrak. Zo sivých nebies vystrelil blesk priamo do amuletu. Modro žiariacim amuletom žena krúžila vo vzduchu a robila rôzne obrazce. Nad monštrom brúsiacom si zuby, na ležiaceho Eliasa, sa utvoril kruh popísaný zvláštnymi znakmi. Uprostred modrého kruhu bol pentagram. Z toho po nezrozumiteľných slovách, vyslovených z jemných, popraskaných pier padli blesky. Tie beštiu zviazali a omráčili. Elias nemo hľadel na zničené žieňa stojace na konci cesty.

Žena si dala amulet na krk, plameň v jej rukách pevne stlačila a pozrela sa na čisté nebesia. Potom svoju pozornosť upriamila na spiacu príšeru. Kráčala k nej. Chodidlá kládla jedno pred druhé, stiahla si rukavicu z pravej ruky a utrela si krv z pier. Netvor bezvládne ležal tvárou k zemi. Pred odporným, uslintaným piskom zastal pár hnedých, kožených čižiem. Žena pozdvihla pravú ruku a vyriekla niekoľko ďalších neznámych slov. Po tých sa okolo zvera utvorila modrá hmla a ten zmizol nevedno kam. Keď sa postarala o príčinu svojich rán otočila sa smerom k v snehu sa krčiacemu, tmavovlasému doktorovi.

Elias pozoroval ako sa kráska v čiernej róbe približuje a niečo šepká. Až keď prišla pred neho a položila mu doškriabanú ruku na čelo, zreteľne počul čo vravela:

„Ty čo videl si divy tejto noci. Zabudneš do rána!" po týchto slovách Elias cítil, ako jeho viečka padajú, až nakoniec úplne stratil vedomie a  hlava mu padla rovno do dlaní bielovlasej neznámej.

. . .