Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

4. Zasadnutie rady

Po rozhovore sme spoločne vyšli z jaskyne. Pri vchode sme sa stretli s Migenom a Irigniou.

„Nerád ruším váš čas no Milgus ma poslal že dnes je potrebné aby si prišiel skôr. Jedná sa o neodkladnú záležitosť." My sme sa na neho prekvapene pozreli. Kráľ nikdy nenarušuje naše spoločné dopoludnie.

„Ak je to tak Migen, tak pôjdeme. Nechcem otca zarmútiť svojou nezodpovednosťou." Povedal som a obrátil som sa k Ruegonovi. Ten chápavo pokýval hlavou a dodal

„Ak musíš ísť tak choď."

„Vďaka Ruegon. Ak chceš môžeme večer pokračovať v tom čo sme začali a prebrať ako bude budúce stretnutie vyzerať." Ruegon hneď prikývol a dodal s úškľabkom.

„Samozrejme ak ťa dnešná schôdza neunaví a nebudeš meškať ako obyčajne." Migen sa nad tým jemne usmial. Páčilo sa mu že som sa stal priateľom Ruegona no na druhej strane mu závidel. Zatiaľ čo som si vždy našiel čas na let s ním, Milgus to robil zriedka. Venoval sa viac svojmu národu ako jemu. Za tie roky sa dosť odlúčili. On sa stará o kráľovstvo a Migen sa venuje svojej družke. Pár krát aj rozmýšľal nad tým že sa asi aj vráti ku svojmu národu a tiež prijme pozíciu vodcu. Skoro nič ho tu už nedrží. Musím priznať že má pravdu. Môj adoptívny otec sa za tie roky poriadne zmenil.

Presnejšie zmenil sa po Araninej smrti. Prestal sa starať o rodinu a staral sa o vzrastajúce kráľovstvo. Trochu mi to pripomína to ako sa ku mne choval čarodej. Ja to síce toľko nepociťujem pretože som s ním na všetkých stretnutiach ako následník trónu. Najviac sa to potvrdzuje na Júliusovi, ktorý je ich pravým synom. Stále sa nemôžem zbaviť pocitu že do ich rodiny nepatrím.

Moje myšlienky prerušil Ruegon ktorý si ľahol aby som si mohol na neho sadnúť. Len čo som tak urobil obidva draky vzlietli. Irignia zostala na hore Fergon. Aby sme neleteli ticho spýtal som sa Migena.

„Prečo ma kráľ povolal tak skoro?" Migen opatrne povedal

„Zakladá sa ďalšia dedina. No myslím že to nie je jediný dôvod prečo ťa zavolal skôr." Hneď som vedel na čo mieri. Zasa mi mieni vyčítať aby som sa venoval kráľovským povinnostiam ako organizoval stretnutia. Len čo sme sa ocitli znova na streche hradu Ixbrix opatrne som zosadol s Ruegona. Migen sa zatiaľ poobzeral okolo seba a povedal pobavene

„Máte veru zaujímavé miesto na stretnutie. Osobne som čakal niečo oveľa tajnejšie a záhadnejšie a nie strechu hradu" Ja som sa len nad tým zasmial a dodal

„Nemáme sa prečo skrývať. A k tomu strecha hradu je najlepším miestom na vzlietnutie a aj na pristátie." Ruegon sa nad tým usmial a spýtal sa

„Takže vidíme sa večer?" Ja som prikývol

„Buď tu keď slnko zapadne" dodal som kým ešte stihol vzlietnuť. Ruegon na to prikývol a spolu s Migenom vzlietli. Len čo sa mi stratili s dohľadu vzdychol som si ,A zase návrat do nudných a dlhých rozhovoroch o vládnutí.' Pomaly som sa pobral do veže a začal som schádzať dole. Popri tom som stále premýšľal čo sa vlastne dnes stalo. Nečakal som že to Ruegon zoberie úplne inak ako som očakával. Ja sám by som bol rád keby som mal nejakého brata ktorého celý život neznám. No musím brať aj ohľad na to ako ho jeho otec neustále očierňoval kvôli tomu že prežil on a nie ja.

O chvíľku som sa ocitol pri vchode ktorý viedol na najvyššie poschodie. No ja som schádzal ďalej. Dôvod bol ten že rokovacia miestnosť sa nenachádza na našom poschodí ale o jedno nižšie. Hneď ako som vyšiel z veže ocitol som sa na rovnakej chodbe ako na našom poschodí. Znova sa spájala s vchodom do druhej veže a znova sa spájala z druhou priečnou chodbou. Hneď ako som sa v tej druhej chodbe ocitol bolo tam viac dverí ako na našom pochodí. Hneď prvé zľava viedli do nášho kráľovského salóniku kde naša rodina trávila obyčajne voľné chvíle čo sa stalo po matkinej smrti veľmi zriedkavým.