Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

17. Ezementraviten

Stal tam v plnej kráse sám ochranca Biengataru. Keď videl fialového dráčika chcel naň zamerať svoju myseľ. Ja som to však hneď ucítil a postavil som sa pred neho. Hneď potom som zameral svoju myseľ na neho a tá nielenže prekonala jeho pokus ale sama začala pohlcovať jeho myseľ. Drak na mňa udivene pozrel a svoj pokus radšej ukončil.

„Máš silnú myseľ nato že máš ľudskú matku." Podotkol. Ja som však rázne povedal

„Nikdy sa nepokúšaj ovládnuť môjho kamaráta, rozumieš? Neprebudil ťa preto aby si ho mohol ovládnuť ale na to aby si nám pomohol."

„A prečo by som ťa mal vôbec poslúchať? Som najstarším drakom tohto sveta. Zabezpečil som vznik takmer všetkých druhov drakov. Za svoj dar ovládania živlov som bol zvolený ochrancom Biengataru. Nikto mi nebude hovoriť čo mám robiť a čo nie." Povedal drak hrdo. „Takže mi uhni z cesty. Vždy som túžil mať bratov oheň života. Je oveľa silnejší ako môj." Tak toto mi ešte chýbalo. Drak ktorý nám má pomôcť dostať sa z tejto šľamastiky nám to ešte komplikuje. A ešte si dovoľuje robiť si nárok na niečo čo nie je jeho. Dobre že fialový plameň zmizol. Je naozaj taký arogantný ako ho opisuje naša história. Preto som mu pevne povedal

„Nie je tvoj a nikdy nebude. Keď nemieniš poslúchať nemám na výber." Po tých slovách som znova zameral svoju myseľ na fialovomodrého draka a povedal som

„Ochranca Biengataru týmto ťa prosím a zároveň ti prikazujem aby si sa nepokúšal ovládnuť môj Fialový oheň a dokonca ani moju myseľ. Ak sa o to ešte znova pokúsiš budeš to práve ty ktorého myseľ ovládnem." Pri tých slovách som cítil že sa mi zreničky úplne stenčili. Drak sa snažil sprvoti mojím slovám vzpierať. Cítil som že sa snaží uhnúť môjmu pohľadu. Aby sa toho pocitu podradenosti zbavil skúsil prekonať moju myseľ. Namiesto toho som cítil ako si ho moja myseľ chce znova podmaniť. Drak preto svoj pokus vzdal a bezmocne sklonil hlavu na znak poslušnosti.

„A..ako si to dokázal. Nikto nedokáže takým spôsobom rozkazovať drakom." Povedal nakoniec vyčerpane. Aj mňa samého môj výkon prekvapil. Práve som dokázal prinútiť aby ma poslúchal najstarší drak tohto sveta.

„Bol som touto schopnosťou obdarený už vo svojich štyroch rokoch a ako vidím ešte stále viac silnie" vysvetlil som mu a pokračoval „A nie si už jediný drak ktorý vládne mocou živlov. Vďaka tomu že moja matka pochádza z čarodejovho rodu mám túto schopnosť aj ja." Drak sa nad tým zadivil. Netušil že by mohol existovať niekto kto by sa mu vyrovnal. No ja sa mu ani za svet nechcem vyrovnať. Nechcem byť taký arogantný ako on.

„Ja sa ti ale nechcem ani za svet vyrovnať. Neželám si byť arogantný ako ty. Povolal som ťa preto aby si nám pomohol a tak odčinil čo si za tie roky urobil." Povedal som podráždene. Drak sa nad mojimi slovami rozhorčil a povedal

„Nemám čo odčiňovať. To Valitomrog. On ma zabil a zabezpečil rozpad môjho sveta."

„Tak potom nechaj Valroga nech ho zničí úplne. To chceš?" povedal som pevne. Drak nad tými slovami porazenecky sklonil hlavu a povedal

„Dobre pomôžem vám zastaviť ho. Ak pohltí myseľ draka tak bude neskoro na jeho zastavenie. No ak by k tomu došlo existuje ešte jeden spôsob čím jeho premenu spomalíme na dostatočne dlhú dobu aby sa ostatní pripravili. Je to skala ktorá pokryje každého vznešeného draka po jeho smrti. S mojou pomocou by sa ti podarilo vytvoriť túto skalu okolo toho tvojho Tigerona čo by ho ponorilo do hlbokého spánku. No zároveň však tento kameň môže pohltiť aj celú jaskyňu a všetko živé čo je v ňom. Preto by som odporúčal aby tam tvoj brat radšej nebol lebo ho to môže tiež chytiť."

„Takže to znamená že keďže som tiež drakom zachytí to aj mňa." Povedal som zamyslene.

„Áno ale tvoj oheň ťa ochráni od toho aby ti hrozný chlad ktorý je v tom kameni neublížil." Povedal Ezementraviten.

„Vieš aj aké budú jeho plány keď povstane?" spýtal som sa opatrne

„Viem že najprv bude hľadať svoj druhý oheň aby sa mu obnovila regenerácia. No teraz vďaka môjmu prebudeniu už viac nebude cítiť toto prepojenie. A za druhé sa pokúsi znova plno ovládnuť myseľ tieňových drakov aby ho znova bezvýhradne poslúchali." Hovoril ďalej modrofialový drak. Dobre v jednej veci som mu zabránil. O druhú sa teraz zatiaľ nebudem starať.

„Vďaka za rady." Drak si odfrkol a obrátil sa mi chrbtom. To som využil na to aby som skontaktoval svoj plameň ktorý som radšej povolal z mojej dlane.

„Máš pravdu je to veľmi arogantný drak. No stále nechápem čo myslíš pod tou krivdou. Dáš mi nejakú radu ako tomu všetkému zabránim?" Oheň váhavejšie zapraskal

„Neželám aby sme jeho povstaniu zabránili. Chcem dať Valrogovi ešte jednu šancu. No na to budem potrebovať tvoju pomoc. Ukáž mu kde pochybil a že má ešte šancu to napraviť. Chcem aby si mu pomohol." To čo povedal plameň ma prekvapilo. Napriek tomu že sa hneval na to čo mu Valrog spôsobil mu stále chce dať ešte jednu šancu. Žiada odo mňa veľa. Chápe že ak toto rozhodnutie urobím nebudem vidieť svojho brata 100 rokov? A to si ani neviem predstaviť akú bolesť mu spôsobím keď sa nakoniec rozhodnem pre toto. Nechcem aby bol tie roky sám.

„Nebude sám. Má rodinu ktorá sa o neho postará. A k tomu sa potrebuje postaviť na vlastné nohy. Doteraz si mu vo vládnutí radil ty. Ak sa však stále obávaš aby nebol sám daruj mu svoju šupinu s hlavy. To mu pomôže aby sa necítil sám." Ja som si nad tým smutne vzdychol. Musím si to ešte premyslieť. Medzitým sa ku mne obrátil Ezementraviten a povedal

„Ako to že si drakom? Pokiaľ viem tak si stále neprijal svoj plameň." Ja som sa nad tým zasmial a povedal

„Nie ale takpovediac som sa s plameňom skamarátil a on ma za činy čo som urobil čiastočne prijal. A dúfam že sa ho znova nepokúsiš pohltiť." Drak musel na to len prikývnuť. Cítil som že je ešte stále podráždený z toho ako som tak ľahko získal nad ním kontrolu. Asi si myslel že si podmaní moju myseľ ako Valrog. Dobre že som jeho zámer zhatil. Určite by sa proti svojmu bratovi nepostavil. Za pár minút obraz jazera pominul a znova sa objavila nočná mora. Našťastie som bol v ľudskej podobe. Valrog sa dnes ešte viac uškŕňal ako včera.

„Páčil sa ti môj dnešný darček? Aké to bolo prísť o svoju druhú rodinu? A za malú chvíľu prídeš o všetko" Povedal mohutným hlasom. To vo mne nahromadilo zlosť no v poslednej chvíli som sa ovládol a povedal

„Svojím konaním nie si iný od svojho brata. Obidvaja myslíte len na seba a na svoje pohnútky a nemyslíte na to že ubližujete druhým." Valrog sa nad tými slovami rozhorčil a šľahol do mňa plameňom. No ja som však s rečou ešte neskončil a tak som po prvý raz použil živel ohňa bez použitia svojho plameňa. Skúsil som sa spoľahnúť na svoj inštinkt. Zavrel som oči a otvoril ruky. Čakal som že sa mi to znova nepodarí a očakával som znova tú páľavu. No tá neprichádzala. Opatrne som otvoril oči a ten pohľad ma prekvapil. Okolo mňa blčali plamene ohňa ktoré som pravdepodobne vytvoril. Tieto plamene čím boli vyššie zužovali kruh a asi meter a pol nado mnou sa spájali. Hneď som pochopil že som si okolo seba vytvoril svoju prvú ohnivú bariéru. Keď zmizli drak na mňa udivene pozeral.

„Ty ovládaš aj živel ohňa" spýtal sa nechápavo Valrog.

„Ovládam predsa všetky živly aj tento." Povedal som zo samozrejmosťou v hlase. Teraz skúsim aj iný trik s týmto živlom. Pomaly som pomocou mysle znížil plamene v celom meste a hrade. Drak to všetko nazlostene pozoroval. No už sa nepokúšal na mňa vychrliť svoj plameň. Vedel že je to aj tak zbytočné. Nechápal však že som ho na svoju obranu nepoužil už skôr.

„Zdá sa že je v tebe viac ako som čakal. Škoda že to zajtra skončí keď povstanem nič ťa nezachráni." Povedal nakoniec.

„Nepoužil som tentoživel na toto ale preto lebo som s tebou ešte neskončil." Povedal som pevnea dodal „Nie si od Ezementravitena nijako odlišný. Ako on obral tebao pozornosť a slávu tak aj ty všetkým strpčuješ život aby sa všetcicítili zle ako ty." Drak sa pri tomto mene vystrašil no keď počul čo ako som hozačal porovnávať s tým arogantným drakom znova sa nahneval a chcelsvoj pokus zopakovať. Avšak namiesto toho sa znova vyplašil a zmizola s sním aj obraz. Hneď potom som sa prebudil.