Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

15 Patrikus a Filiups

Znova sme sa ocitli v kruhovej chodbe. Bez váhania sme vykročili ku schodisku. Pomaly sme začali kráčať hore. Patrikus sa však zastavil na prvom poschodí. Bolo tu trojo dvier. Tie oproti mne viedli do vrchnej časti knižnice. Dvere po ľavej strane patrili učebni kde sa učila história. Za dverami po pravej stane bola učebňa kde sa učili základy živlov. Pamätám si že som tieto učebne začal navštevovať hneď potom ako strýko zistil že ovládam živly. Patrikus hneď zamieril do knižnice. Ako som tušil bol tam Filiups. Za malú chvíľu sa s ním ku mne vrátil a spoločne sme pokračovali v stúpaní až pokiaľ sme sa nedostali do čarodejovho poschodia. Podľa výrazu na Filiupsovej tvári tuším že tu je po prvý krát. Bol prekvapený že ho tu Patrikus konečne priviedol. Strýko bez váhania sadol do kresla pri pravom obloku a nechal nech sa posadím. Bratranec zostal stáť pri nás.

„Stalo sa niečo otec?" Čarodej si opatrne vzdychol a povedal

„Áno. Myslím že je čas aby som ťa oboznámil z tým čo tu každý deň robím." Filiups sa na neho prekvapene pozrel a spýtal sa

„Ešte neovládam živly tak dobre ako môj bratranec." Čarodej však povedal

„Toto však s tým vôbec nesúvisí. Súvisí to s tým akú úlohu mala moja sestra, Markusova matka." Ja som hneď vedel na čo naráža. Preto som pokračoval

„Zatiaľ čo sa môj strýko staral o rovnováhu v tomto ostrove moja matka mala oveľa dôležitejšiu úlohu. Strážila najsilnejší plameň aký v bývalom Biengatare existoval. Oheň života." Filiups zostal užasnuto stáť. Myslel si že ten oheň zanikol spolu s Valrogovou dobrou stránkou. No neprekvapovalo ho to o nič viac ako to že jeho otec mal ešte sestru. A podľa môjho veku bola určite od neho staršia.

„To však znamená že si jeho strážcom teraz ty nie?" Na to som prikývol. Patrikus však vážne dodal

„Toto všetko je však prísne tajné. Nesmie sa to dostať do uší nežiadanej osoby." Filiups na to prikývol s podobne vážnym výrazom na tvári. Hneď mu však svitlo že pravdepodobne sme o tom hovorili pred sídlom. Preto sa spýtal

„Ako je však možné že to vie kráľ drakov? On predsa nie je súčasťou nášho rodu." Ja som sa nad tým usmial a povedal

„Toto je druhé tajomstvo ktoré musíš uchovať v tajnosti. Ruegon patrí do nášho rodu. Je tiež tvojím bratrancom." Filiupsa som tým úplne vyviedol z miery.

„Ako je to vôbec možné? On je drak a ty si človek." Čarodej nad tým smutne pokýval hlavou a povedal

„Oheň života ktorý moja sestra strážila má mnoho výhod. A tou je zmena podoby. Tvoja teta sa premenila na dračicu aby mohla byť s kráľom drakov Rexegonom. Markus a Ruegonom sú výsledkom spojenia draka a človeka. Ruegon má ľudské pocity a Markus zdedil všetko s obidvoch strán. Má síce ľudskú podobu ale aj dračiu. Ako prvorodený je strážcom plameňa. Zároveň zdedil aj ovládanie živlov a k tomu má schopnosť ktorá prináleží len kráľom drakov. A to je rozkazovanie drakom. Toto všetko však musí zostať v úplnej tajnosti." Filiups s údivom prikývol. Ledva sa stihol spamätať z toho že som jeho bratranec teraz zisťuje že som dokonca ako aj môj brat budúci kráľ drakov.

„Myslím že to všetko potrebujem ešte dobre vstrebať." MY sme prikývli a nechali ho odísť. Len čo som zistil že je v bezpečnej vzdialenosti opatrne som sa spýtal

„Prečo si mu to oznámil skôr ako by to bolo potrebné." Patrikus si smutne vzdychol a povedal

„Myslím že bol správny čas. Vieš čo sa deje s čarodejom keď jeho syn dovŕši vek dospelosti. Keďže nemá sestru ako ja bude tých tristo rokov pre neho osamelých. Takto aspoň bude mať rodinu na ktorú sa môže obrátiť." Hneď som pochopil. Patrikus si myslí že som sem prišiel preto aby som po ňom prebral jeho činnosť. Preto som pevne namietol