Legendary 17

1

ŠPANIELSKO 1956

Bol krásny slnečný deň. Vtáky čvirikali. Ľudia vonku a všade na balkónoch tancovali a spievali. Na jednom z tých balkónov stál chlapec so svojím strýkom a so svojou sestrou.

„ Videli ste to?" Povedal chlapec.
„ Vtáky sú dobré znamenie." Povedal mu strýko. „ Vtáky sú dobré znamenie." Veselo zopakoval chlapec, a začal poskakovať a nakláňať sa z balkónu. „ Valéro nenakláňaj sa kľud áno?" Povedala Valérova mama.„ Ako to že Táňka môže a ja nie?"  „Narozdiel od teba je poslušná. Ešte spadneš padaj." Valéro smutne zvesil hlavu a išiel s Táňkov preč z balkóna.

„ Begoníto prečo odchádzate? Zostaňte. Odviezli ťa do Sovietskeho zväzu pretože tu bola vojna. Všetci svoje deti odniesli aby ich zachránili. Ale je to už 20 rokov. Je po vojne. A skoro všetci sa vrátili. Pozri deťom sa tu páči. Zostaňte sestrička."

„ Chosé nemuč ma, mám v Moskve manžela nemôžem zostať." Odpovedala jeho sestra.

„ Chosé ideš s nami?." Opýtal sa strýkou kamarát.

„ Nemôžem mám sestru na návšteve." Odpovedal.

Hneď potom sa vo vzduchu ukázal ohňostroj. Čo naznačovalo že sa začína tradičná fiesta a všetci začali tlieskať a kričať.

„ Ensiero. Teraz budú behať tí najstatočnejší pred býkmi." Povedala Valérova mama.

Všetci napäto čakali na začiatok. Otvorila sa ohrada a býky vyštartovali a statočný mladíci začali rýchlo utekať.

Valéro si na ceste všimol šteňa ktoré bolo presne v ceste tých býkov.

„ Kam ideš." Opýtala sa ho mama.
„ Hneď som späť." Odpovedal Valéro.

Valéro dobehol dolu na cestu a zobral šteňa do rúk. Hneď potom sa pozrel pred seba a zbadal stádo býkov ktoré sa rúti rovno jeho smerom. Valéro zo šteniatkom v rukách začal utekať a dostal sa do bezpečia za ohradu. Lenže jeden býk sa oddelil od stáda a začal prebíjať za ohradu. Za to ohradou stálo mnoho ľudí. Ľudia začali panikáriť a utekať do bezpečia svojich domovov. Ale Valéro ostal stáť na mieste. Bol tak vystrašený že sa nevedel pohnúť. „ Valéro! Valéro!" Začala kričať jeho mama. Býk začal ničiť všetko naokolo. No potom si všimol Valéra. Býk išiel jeho smerom. Ale jeho strýko ho stihol zachrániť. Býka zahnali naspäť do ohrady a všetci začali kričať a tleskat od radosti.

„ Valéro ty žiješ. Si naživu. Panebože. Daj som toho hlúpeho psa. Počkaj veď ty dostaneš." Rozčulovala sa jeho mama.

„ Ooo Chosé.gracias,gracias,gracias." Ďakovala jeho mama.

„ Neďakuj mi......A ty prečo si tam len tak stál. Mal si ho zobrať za rohy a buchnúť s ním o zem." Hovoril Chosé jeho strýko.

„ To nedokážem." Povedal smutne Valéro.

„ Prečo nie?" Opýtal sa jeho strýko.

„ Som ešte malý." Povedal Valéro.

„ Malý, veľký, dokážem alebo nedokážem, to záleží len na tebe. Keď prídeš na to čo ťa baví najviac, to budeš potom pozerať čo všetko dokážeš." Povedal jeho strýko a zaviazal mu okolo krku jeho červenú šatku.

„ No ale ako prídem na to čo ma najviac baví?" Opýtal sa Valéro.

„ Príde to za tebou samo." Odpovedal jeho strýko.

RUSKO, MOSKVA 1967
ZÁPAS JUNIOROV CSKA-SPARTAK

„ No čo cukríček šatka od mamičky."povedal Valérov protihráč.
Valéro mu odstrčil ruku a buchol do ramena.

„ Čo si dovoluješ." Povedal protihráč.

„ A čo ty." Odpovedal mu Valéro. A protihráč mu hneď na to vrazil. Rozhodcovia začali pískať a spoluhráči sa ich snažili od seba odtiahnuť

„ Valéro!" Kričala aj jeho mama.

„ Mami. On si poradí sám." Kričala na mamu jeho sestra Táňa.

„ Veď nevidíš čo sa tam deje." Hovorila jeho mama.

„ Dosť prestaňte. Od seba!" Začali kričať rozhodcovia.

„ Dosť. Trest 2 minúty." Povedal svoj verdikt rozhodca.

„ Za čo veď on si začal!" Kričal Valérov spoluhráč o dobrý kamarát Guskov. Valéro si len zobral hokejku a bez slova si šiel sadnúť na trestnú lavicu.

„ Mami poradí si sám." Hovorila Táňa svojej mame.

„ Veď skoro prišiel o oko!" Kričala ďalej jeho mama.

„ A čo.Má ešte druhé." Povedal Valérov starý otec.

„ Prečo sa s ním bavíš. Valéro. Veď som bol voľný." Hovoril Guskov.

„ Neuč má ako sa hraje hokej radšej si chod spraviť zuby." Povedal mu Valéro.

„ Ako to že to ten tréner nevidí to už ten druhý je lepší." Rozčilovala sa jeho mama.

„ Bobrov zo Spartaku? Ten je dobrý ale s Kulavgerim má Valéro tiež šťastie, spolupracuje so samotným Tarasovom." Povedal jej manžel.

„ Notak pozri, pozri. Aha, je tu prišiel." Povedal starý otec.

„ A to je kto?" Opýtala sa Valérova mama.

„ No Tarasov. Trenér CSKA, a Zbornej. Najväčší Rus po Maršálovi Žukoovi."

„ Hej pozri Valéro prišiel Tarasov." Povedal Guskov a Valéro vstal.

„ Čo robíš?" Opýtal sa ho Guskov.

„ Hovorím si prečo som tak blbý a sedím tu."  Hneď potom skočil na ľad.

„Obidve mužstvá sú v plnom počte."

Valéro získal puk a išiel s ním sám na bránu.

„ Valéro tu." Kričal na neho Guskov.

Ale Valéro ho nepočúval a išiel ďalej sám na bránu. Vystrelil ale puk sa odrazil od brankárovej hokejky. Valéro zas získal puk a šiel zas sám na bránu.

„ Valéro som voľný." Kričal Guskov. Ale Valéro ho zas ignoroval. Vystrelil ale tentokrát chytil puk brankár do lapačky.

„ sedemnástka hovoríš?" Opýtal sa Tarasov trenéra.

„ Čo myslíš." Opýtal sa tréner Tarasova.

„ Chcelo to väčšiu ránu Gusi." Povedal Valéro.

„ Jasné, strč sa." Povedal mu Guskov.

„ Samému sa góly strieľajú ťažko čo?" Opýtal sa Tarasov.

„ Ano. Nikomu sa nechce hrať všetko musím urobiť sám." Odpovedal Valéro.

„ Moja reč. O niekoľko dní nás čaká priateľský zápas v Japonsku. Ale nikomu sa nechce." Povedal Tarasov.

„ Jak nikomu?" Opýtal sa Valéro.

„No nikto nechce hrať. Asi budem musieť ja sám."

„ Ja chcem. Ja môžem." Povedal Valéro.

„ A ty si?" Opýtal sa Tarasov.

„ Valerij Charlamov."

„ Takže by si išiel do Japonska?"

„ Hocikde." Odpovedal Valero

„ A tvoj parťák."

„ Pôjde tiež. Že áno Gusi."

„ Pôjdem. A kam?" Povedal Guskov a usmial sa.

„ Hocikde hovoríš?" Opýtal sa ešte raz Tarasov.

„ Áno." Povedal Valerij

„ Keď klameš tak si ma nepraj." Povedal Tarasov a odišiel.

____________________________________

947💞