amatér | hyunjin × jeongin | skz
okt_2020
♥︎
Vzduch vôňal letom. Slnko už bolo dávno skryté za nízkymi kopcami doliny. Kým v pozadí šumela rieka, ktorá tadiaľ lenivo pretekala, posledné autá prefrčali po hlavnej a zároveň jedinej asfaltovej ceste, ktorá viedla rozprestierajúcou sa tam dedinou.
Yang Jeongin s pomarančovým džúsom v ruke tupo hľadel na horlivú debatu medzi chlapcom zhruba toho istého veku a jeho vlastnou starou mamou, kým jemné šero a strácajúce sa farby naznačovali koniec ďalšieho letného dňa.
Prešiel len tretí deň prázdnin a tretí deň čo bol Hwang Hyunjin súčasťou jeho nudného života.
Jeongin vedel, že na konci školského roka moc nezahviezdil a nenazbieral tie najlepšie známky, avšak za trest by prijal hocičo iné len bývať pár metrov od spomínanej osoby.
Teoreticky to nebola celkom pravda keďže o hlavu vyšší chlapec, ktorý si o sebe myslel viac ako dával najavo, sa na celé dva mesiace leta len dočasne presťahoval k jeho babke, ktorá bola zároveň ich susedou. Jeongin očakával buď nerušený kľud alebo trápne priateľstvo, avšak príliš extrovertný chlapec mal iné plány.
Chlapec vzdychol a poriadne si odpil z džúsu. Prešiel len tretí deň a Jeonginovi už stála hlava.
Prvé dva dni boli v pohode. Jeongin len očkom zazrel chlapca pár krát na záhrade a klamal by, keby povedal, že ho nezaujal svojím vzhľadom. To ho na tom najviac škrelo—Hyunjin vyzeral príliš dobre s jeho uhľovo-čiernou hrivou skrývajúc pár lesknúcich sa očí, líca ako mochi koláčiky a pery tej najrúžovejšej farby.
Dobre, možno sa už od prvej chvíle keď ho zazrel Jeonginovi páčil, ale aj slepému by neuniklo, že Hyunjin vyzeral ako boh. Keď mal seriózny výraz ale aj keď sa usmial, Jeonginové srdiečko aspoň trikrát poskočilo.
To bolo dokým na tretí deň chlapec neotvoril ústa a pekný obrázok bol zničený záplavou jeho slov.
Hyunjin bol priveľmi pekný a priveľmi výrečný. Či už komentoval každú blbosť čo zazrel, alebo múdroval o čom mu napadlo, Jeongin mu jednoducho nestíhal.
Nebol blbý, len pomalý a veľmi ťarbavý.
Jeho mama mu počas večere s úsmevom spomenula, že mu možno Hyunjin len spestrí pridlhé leto a prinesie nové farby do jeho momentálne nezáživného života. Avšak tým si Jeongin práve nebol istý. Pozerajúc sa na momentálny rozhovor o vysokej spotrebe šampónov a mydiel v dnešnej dobe, ktorý prebiehal na ich záhrade, Jeongin sa cítil ako cudzinec.
Okrem toho, po tom čo si všimol, že raz za čas sa im pohľady stretli a ten filozof mu vždy venoval úškrn, chytili ho aj isté obavy.
Jeho srdce zmaľované vo farbách dúhy zatrepotalo krídlami a on prevrátil očami.
Blbý Hwang Hyunjin a jeho pekný ksicht.
✧ ────── “ ✎” ────── ✧
dopredu sa ospravedlňujem
za všetky možné gramatické
a štylistické chyby. ak nejakú
nájdete, kľudne komentujte ♡
hyunin is the cutest i swear 🤧
✧ ──────────────── ✧
