SKUTOČNOSŤ

Aj mňa to bolí

Áno som iná.

Mám jazvu.

V jeden deň som skoro prišla o život. Zostala mi iba viditeľná jazva. A ľutujem to. Ľutujem že sa mi ten deň nepodarilo zomrieť. Možno si niekto movie že si kvôli tomu nevážim život, no nie je to tak.

Každý deň sa ma ľuďia pýtajú prečo mám jazvu. Opýtajù sa to skorej ako na meno. Nikdy mi nikto nepovedal aké mám šťastie že som prežila. Vždy sa opýtali kedy pôjdem na plastiku.

Plastika nie je pre mňa riešenie. Pokial niekto prechádza na druhú stranu ulice aby sa na vás nemusel pozrieť, ale príde k vám aby sj overil že je jazva skutočná a bez slova odíde, bolí to.

Aj keď sú to už roky, každý deň myslím na to že by bolo lepšie keby som v ten deň zomrela.

Každý máme svoje problémy. Nesieme si ich na pleciach. Niekedy ich prezradíme ľuďom a myslíme si že sa nám uľaví. Áno aj ja som to robila. Ale hovorila som ich nesprávnym ľuďom. Vždy sa to niekto dozvedel. A ja som sa postupom času uzavrela do seba. Do dnešného mňa o mne nikto nič skoro nevie.

Pokial vám niekto povie či ho trápi nechajte si to pre seba. Keď vám povedal niečo čo pre neho tak veľa znamená, vážte si to. Možno sa dokáže s tým podeliť iba s vami. Verí vám. Pretože ste pri ňom boli keď ho ostatní sklamali.

Veď v dôvere existuje tenká hranica a pokial ju prekročíme..... Nie je cesty späť. Keď stratít dôveru, stratíte toho až príliš veľa. Pretože si neuvedomujeme aký silý význam toto slovo má.