Áno všetci sme iní...
Niekto je biely, čierny,...
Niekto katolík, neveriaci,...
No všetci máme niečo spoločné...
V ŽILÁCH MÁME KRV. NIE ZELENÚ ČI ŽLTÚ. VŠETCI JU MÁME ŽERVENÚ.
Tak prečo robíme mezdi sebou rozdiely. Pokiaľ na vás niekto kričí na ulici, kričí po vás to čím sa líšite. No v skutočnosti kričí po vás to čo on nemá a vo väčšine prípadov ani mať nebude.
Tak zahoďme vojnovú sekeru. Veď žiadna vojna sa ešte neskoničila víťazstvom. Vždy prišli o život ľudia.
Niekedy vám ľudia povedia čo ich trápi...
No niekedy nie. Niekedy to nedokážu. Pretože pomyslenie na to im derie slzy do očí.
No zaspávať s pocitom že ma včera, dnes a vždy bude niekto urážať kvôli tomu že sa od neho líšim je zvláštny a nepríjemný pocit.
Ľudia si myslie že sme zvyknutí počúvať narážky na to že sme iní. Áno, sme na to zvyknutí. Ale každý deň nás to bolí. Bolí to. A veľmi. Slová ublížia viac ako skutky.
Nebaví nás počúvať čím sa líšime. Veď ako by to vyzeralo pokial by sme boli všetci rovnakí??
YOU ARE READING
SKUTOČNOSŤ
Non-FictionPríbeh ktorý vám pomôže dostať pravdu o veciach ktoré ešte nepoznáte. Spravý z vás lepšieho človeka. Zistíte odpovede na otázky ktoré vám odpovie ina ten čo ich začil.
