Girl with coffee

2

Harry
Vychádzal som z bytu a s hnevom zabuchol dvere. Pred sebou som ako obvykle videl sedieť Sita. Nohy mu vyseli z ostrovčeka pri schodoch . Jeho rodičia boli dvaja rozhádaný manželia . Brali sa velmi mladý a jeho otec Simon. Prvotriedny tyran, bil jeho mamu a on sa na to prirezeral len a v najhorších chvíľach sa schovával tu. Bol tak mladý ale rozumný . Miloval knížky. Vždy som mu nejakú schoval v obchode a neskôr pri príchode domov som mu ju dal . ,,Ahoj čo čítaš ?'' prívetivo som sa spýtal toho malého kučeravého chlapca . ,,Hazz. Tvoju knihu . Ďakujem ti za ňu. Ostrov pokladov'' vyhŕkol na mňa a jeho v očiach som videl záblesk radosti.,, Donesieš mi dneska nejakú?'' spýtal sa.,,S radosťou . Uvidíme sa .'' usmial som sa naňho a pokračoval vo svojej ceste. Zamával mi na pozdrav. Kráčal som po schodoch a moja každodenná rutina začala. Pred radovou bytovkou kde som býval sa vyčnievala pekáreň.

Cez cestu sa premávali autá. V jednom som zahliadol dievča podobajuce sa na Emily. Srdce mi začalo búšiť , zľakol som sa takéto šoky hned z rána. Vídaval som Emily často ale jeho preč . Je mŕtva . Je to len vidina , ubezpečoval som sa . Vytrhlo má až trúbenie aút . Stál som blízko cesty a rychlo som prešiel . V pekárni som videl postaršiu pani, ktorá vlastnila podnik.,,Zdravím Sylvia'' slušne som sa pozdravil.,,Ako zvyčajne Harolde'' nenavidim tu prezývku .Zasmiala sa. Jej šedivé vlasy jej padali do tvare a modré oči boli vidieť z Manhattanu až do Brooklynu. Podala mi škoricovú rolku. Klasika, nikdy som nebol experimator. ,,Pekný deň Harolde'' zaškerila sa ,,Aj Vám Sylva'' oplatil som jej to . Zamrmlala si niečo pod nos a odišiel som. Vkročil som do rušnej časti a pokračoval do podzemky. Po ceste jedol rolku a užíval pekného dňa. Pozoroval ľudí a zabúdal na svoje problémy . Pracoval som v kaviarni s knínkupectvom. Miloval som svoju prácu, každá kniha má svoju dušu . Ako malého má to učil pán Moon čo vlastnil obchod. Ujal sa má z detského domova.
,,Harry pohni sa je tu pán , ktorý ta chce vidieť'' naháňala má slečna Paight. Nečakal som že to vyjde preto som nebol nadšený . Vstúpili sme do pracovne vedúcej detského domova. Stal tam pán stredného veku s okuliarmi na tvári .,,Harry pozdrav sa''' hodila na mna škaredý pohľad .,,Dobrý deň'' krečovito som sa sa pozdravil ,,Vítam vás v domove .Sme tu na prejdnávanie adopcie Harolda Treya Parcyho'' podala základne informácie . Pán len pokývol a neodpovedal.,, Potrebujem od vás všetky potrebné papiere ..''vypol som a nevnímal tieto formality. Zahľadel som sa von z okna, kde sa deti hrali a jemný vánok im prefúkal vlasy.Detský domov bol fajn nikdy som netúžil po rodine . Nemal som dobré skúsenosti s rodičmi a nechcel som ďalšie sklamania.,,Všetko je v poriadku pán Moon.Harry choď sa zbaliť'' a slečna Paight mi zatriasla rukov.Pobral som sa rychlo prec a cupital hore schodmi do izby. Mám sa zbaliť. Veľa veci nemám moja jediná vec čo som vlastnil bola kniha Traja mušketieri. Mal som ju prečítanú tak , že som ju dokázal recitovať sám od seba. Dal som si ju pod pazuch a so zahanbenim sa vrátil naspäť . Čakali má tam a slečna Paight bila nadšením bez seba.,,Som pán Moon '' usmial sa na mňa a niečo som mu videl v očiach ,,Ty si Harry teraz budeš bývať u mňa. Bude sa ti ľúbiť tvoja izba, počul som že velmi rád čítaš tak som ti priniesol darček'' podal mi zabalenú knihu v papierovom obale a s radosťou som to prijal .,,Ďakujem odbalim si to doma''a pozrel naňho s ustrašením pohľadom.,,Zbohom Harry,prajem ti šťastný život si dobry chlapec.'' objala má slečna Paight a darovala bozk do vlasov,,Sme pripravený poď Harry'' zavolal má ten pán a pobrali sme sa preč.
Prebeskla mi spomienka a ani neviem ako a stal som pred obchodom Moonlight's book. Cez presklené dvere som videl Tonyho. Vkročil som do obchodu a pozdravil sa.,,Počuj Hazz dneska prišla nová zásielka je vyložená v podzemí ako si nakazal '' bol to úctivý ,trošku pri sebe , mladý muž s bradou.Mal som ho rád, predsa pracujeme tu pri sebe už dva roky. ,,Ďakujem .Aké si mal ráno?'' Som spýtal preistotu.,,Žiaden frmol'' jednoducho odvetil a pobral sa za do zadu triediť knihy po návštevníkoch. Šiel som sa prezliecť do oblečenia do podzemia. Otváral som kovové dvere a kráčal po schodoch do tej tmavej miestnosti . Do oka bijúca tam bola presklená kocka pán Moon si dal záležať na knihách . Každá kniha potrebuje chladnú miestnosť ale nie vlhkú. Ideálna teplota medzi 16 a 18 stupňami . Nemohla sa pokladať väzbou dole ale len po stojačky. Naučil má toho veľa . Na stolíku boli dve veľké krabičke plné kníh. V knihách som videl zázračne veci , sú mojim okienkom na spríjemnenie tohto prežívania . Prezliekol som sa rýchlo a uložil svoje veci do skrinky . Vrátil som sa spät hore a uvidel vchádzajúce dievča do predajne. Bola pre mňa niečom zvláštna . Pozoroval som tie blonďavé vlasy a jej ladnú chôdzu . Áno chce byť niečim zvláštna . Videl som to v nej už zdiaľky.Pobral som sa za regály nech ju sledujem z diaľky . Stratila sa mi z dohľadu a prerovnával som knižky v oddelení pre mladistvých. Ako som narovnávsl prišlo mi pod oči kniha od Charlesa Dickensa. Pomyslel som si že je to ta práva knižka pre Sita.Príbehy chlapca, syna neznámych rodičov, ktorý vyrastá v chudobinci, kde ho neustále ponižujú, týrajú hladom a krutým zaobchádzaním. Záblesk v očiach a niesol som ju za pult kde som ju balil do papierového obalu a previazal modrou stužkou. ,,Ste predavač?''zdvihol som pohľad a usmievalo sa na mňa to záhadné dievča.,,No vlastne vedúci predajne'' podotkol som.,,Vedel by si pomôcť ?Neviem nájsť jednu knihu'' hmm Ano vedel by som ti pomôcť . V hlave sa mi premietali myšlienky ako ti ráno spravím raňajky . Budeš sa  so mnou mať ako princezná ale to ty ešte nevieš.Poupravuješ si vlasy. Chceš sa mi ľúbiť je to očividné. Dobre, neznáme dievča poďme sa hrať.,,Aká by to mala byť kniha ?Nie, nie nevrav mi to tipnem si'' ideme na to .,,Môžeš hádať'' rýchlo odvetila. Bolo mi jasné, že nemám šancu to uhádnuť nepoznám ťa ešte tak dobre. Bavili ma takéto hry so spoznávaním ľudí.,,Bude to typický ženský román od takej Jojo Mojsejovej. Uhádol?''spýtal som sa jej.,,Nie nájdi mi regál s Harpe Lee'' zasmiala sa a pomaly sa pohrýzla do pery.Flirtuje alebo to robí podvedome?Pýtal som sa sám seba.,,Poď za mnou'' zaviedol som ju k poslednému regálu so svetovou klasikou.,,Takže , ktoré dievča sa zaujíma o román s rasisitickou problematikou? Študentka, ktorá si ju vyfotí na Instagram a bude ju čítať aj keď nie medzi riadkami?'' chcel som ju vyprovokovať nech spoznám aká je .,,Študujem na Browne a nie typický prípad. Ah pozri tam''a ukázala na nejakého hipstera. Tuším nosí čiapku kvôli Coldplay. Zasmial som sa duchu. Budem si ta musieť preskúmať , ak máš takýto typ chlapov no bude to menší problém .,, Určite si vyberie knihu Dana Browna ale aj tak by si najradšej pozrel film a vyhonil na porne.''ah dobre. Smial som, prišlo mi to naozaj vtipné.,,Počkaj tu'' oznámil som jej a zmizol do podzemia.Ponáhľal som sa a otvoril krabicu nových kníh . Prichystal som papier a zabalil jej knihu od Hemingwaya. Bol som hotový a vrátil sa . Uvidel som ju ako tam stále stojí a čaká na mňa. ,,To máš prekvapenie'' je to odo mňa šľachetnému jej dať darček keďže ešte ani meno nepoznám.Vedel som však , že bude moja.,,Aj tak si zoberiem k tomu Harpe Lee'' nevzdáva sa. Rozišli sme sa späť k regálu a naťahoval som sa po knihe.,,Zvládnem to sama'' nechal som ju ale dievča potrebuješ ma aj keď o tom ešte nevieš.

Skúmal som ju ako sa staviala na špičky . Chceš mi ukázať svoje telo a to že nemáš podprsenku. Jej blúzka krásne obopínala jej prsia. Aké by bolo ju tu a teraz pretiahnuť. Nábytok by vŕzgal a nechtami by sa mi zarývala do kože. Predstavoval som si to a bol ochotný zariadiť všetko nech sa do mňa zamiluje. Ako som sa vrátil do reality odkráčala už ku pokladni. Rýchlym krokom som sa presunul k nej.,,Budeš si prosiť ešte niečo ?''zvratom som sa opýtal ,,Pridaj mi k tomu jedno stredne vanilkové latté'' možno si na jednoduchosť ,ale vo vanilke je zvláštna chuť. Ak ťa odhadujem správne budeš typ jemného dievčata ale to čoskoro zistím len potrebujem tvoje meno. Popri mojom rozmýšľaní som nahodil do pokladne knihu a rozhodol sa ti kaávu zaplatiť. Som predsa gentleman.Podal som jej účtenku a vytiahla svoju kartu na zaplatenie.,,Prepáč asi si zabudol na moju kávu '' zlatíčko ja na nič nezabúdam. ,, Nie latté je na mňa. Páči sa .'' zaflirtoval som. Chcel som sa predstaviť pretože som potreboval to meno.,,Som Anneliese'' Predbehla má.Aké nezvyčajne meno. ,,Viem neobvyklé ale všetci má volajú Lis'' Takže Lis.Vložil som svoju dlaň do jej hebkej ruky .,,Som Harry.''hľadel som jej pritom priamu do tých krásnych zelených očí . Lis ani nemôžeš tušiť ako si má dostala a to krátkym stretnutím . Naplanujem ti svadbu , budeme mať deti a zariadim ti šťastný život . Podal som jej tašku s knihami . ,,Snáď sa ešte uvidíme Hazz.'' a ústami zdôraznila moje meno.,,To bola riadna kočka''spoza mňa sa vynoril Tony. Keď budeš moja žiadny iný nebudú po tebe pokukovať. Postarám sa o teba. Neskončíš ako Emily.Nedovolim to. Bezvýznamná chyba, nemôžem za to ako dopadla.Nikdy som to tak nechcel ale bola zlá pre mňa a ja som ju miloval. Teraz viem že to bol osud čo mi priviedol teba Lis. Sme si súdený .,,To bola .'' Odvetil som a len sledoval ako mizne za sklenenými dvermi. Veľa nás toho čaká Lis.