Náhoda? Nemyslím si! || Separ ff ✅DOKONČENÉ✅

13.

Zatiaľ som napísala Beke či je v pohode. Neodpisovala. Začala som sa o ňu báť. Sedela som na gauči úplne smutná.

Sp: Čo sa deje?
S: Bojím sa o Beku.
Sp: Neboj určite je v pohode...
S: Ja neviem neozýva sa.
Sp: Napíšem Damemu ?
S: Áno, prosím...
Sp: No a už sa netráp a usmej sa.

Separ si išiel pre mobil do izby a zavolal Damemu. Zdvihol. V tej chvíľi mi padol kameň zo srdca.

D: Anoo počúvam.
Sp: Ja len toľko že či je Beka v pohode, lebo Sime sa neozýva.
D: Áno je, len má vybitý mobil.
Sp: Okej.
D: Počkaj neprídete dnes okolo 17:00 do štúdia ?
Sp: Neviem dám ti vedieť. Čau.

Sp: Neboj sa Beka je v pohode len má vybitý mobil.
S: Vďaka bohu.
Sp: Chce sa ti ísť dnes do štúdia?
S: No veď môžme a už aj domov by som mala ísť ...
Sp: No okej, tak o 17:00 ideme tam a potom ťa hodím aj domov.

Bola som rada že Beka je okej. Mali sme ešte dosť času tak sme sa so Separom zvalili na gauč a kukali telku. Ten mi položil ruku na stehno a išiel vyššie a vyššie až sa zastavil pri mojich nohavičkách. Už som vedela kolká bije. Začal ma robiť. Chvíľku sa somnou hral a moje vzdychy ho vzrušovali. Bol to ten najlepší pocit. Potom ma dal na kolená, chytil mi silno vlasy a strčil mi ho do úst. Fajčila som ho do kým má nezobral pod riť do spálne. Hodil ma do postele vyzliekol zo mňa všetko a dal ho do mňa. Bol veľmi tvrdý, ale páčilo sa mi to. Obidvaja sme vzdychali od vzrušenia. Nakoniec ho vybral a urobil sa mi na brucho. Dal mi sladký bozk a išiel do sprchy. Ja som si zatiaľ utrela brucho a pomaly sa začala baliť. Pozerala som či mám všetko. Nebrala som si toho nejako veľa. Čakala som kým vyjde zo sprchy aby som mohla ísť ja. Čo sa toľko môže sprchovať jeden muž. Šla som si zapáliť na balkón.

S: Ja neverím ty si vyšiel.
Sp: Haha no môžeš ísť ty.

Dofajčila som a išla sa konečne osprchovať. Zobrala som si uterák. Konečne som bola v sprche, najlepší pocit na svete. Tak som sa osprchovala a vyšla zo sprchy, na gauči už sedel oblečený a vyvoňaný Separ.

Sp: No pome pome, obliekame sa...
S: Veď idem.

Obliekla som si to v čom som došla. Bola som oblečená a urobila som si na hlave nejaký divný strapatý drdol.

S: No som oblečená, môžme ísť.
Sp: Konečne.
S: Ja ti dám konečne, veď ty si sa sprchoval celú večnosť...
Sp: Ale ps.

Tak mi zobral batoh, vyšli sme z bytu a potom ho zamkol. Išli sme výťahom dole, ale Separ zistil že hore zabudol kľúče od auta. Takže som zatiaľ išla čakať k autu kým on dojde.

S: Wow po 10min konečne, kde si toľko bol ?
Sp: Nevedel som ich nájsť ... nasadaj.

Hodila som do zadu batoh a sadla si. Volal Dame.

D: No čaute tak dojdete?
Sp: Áno, už ideme za 20min sme tam.
D: Dobre dobre čakáme vás.
Sp: Čau.

Tak sme išli do štúdia a rozprávali sa. My dvaja sme mali stále o čom. Konečne po 20min stojíme pred štúdiom. Zaparkuje Separ a ideme zase hore k tým dverám. Otvorí a tam sedí Beka a Dame.

Sp: Čaute.
S: Ahojte .
D: Čaute .
Sp: Smart dnes nedôjde, či ako ?
D: Neviem vôbec
Sp: Jaaaj tak to je v piči no
Sp: čo tu budeme robiť?
D: Neviem poďme sa niekam prejsť, neďaleko odtiaľto je les.
Sp: Dobrý nápad.

Tak sme všetci štyria šli do lesa. Dame sa bavil so Separom o hudbe a o turné. Ja s Bekou o tom čo sa udialo, ale už som to brala v pohode. Mala som taký pocit že aj Separ. Chalani sa rozhodli že si pôjdeme niekam sadnúť a najesť sa. Z toho lesíka viedla cesta k nejakej malej reštike. Tak sme si tam sadli a objednali sme si. Každý si dal niečo iné. Separ si dal špagety, Dame nejaký šalát, Beka vyprážaný syr a ja Zemiakové placky. Čakali sme kým príde jedlo.

D: Beky inak kedy sa zase uvidíme?
B: Ja ti neviem povedať. Vieš, že ja bývam tam v tej Hornej Potôni.
S: Ale vieš že u mňa môžeš byť do kedy chceš.
B: Veď áno viem, ale aj domov musím dôjsť...
D: Chápem ťa. Keby niečo, volaj dobehnem pre teba.
B: Jasne neboj sa.
Sp: Čo sa už lúčite, more ešte máme dosť času na lúčenie.
S: No šak presne.

Tak sme tam sedeli a videli sme že už nám nesú jedlo.

Sp: More konečne

Zahlásil a hneď sme sa všetci pustili do jedla. Bolo výborne. Po dojedení sme si tam ešte chvíľku posedeli a šli naspäť lesíkom k autám. Nasadli sme do áut a išli pred moju bytovku.

Sp: Dúfam že ťa uvidím čoskoro.
S: Neboj sa.
Sp: Bojím...

Chytil mi ruku a držal mi ju až kým sme neprišli pred moju bytovku. Vystúpili sme a rozlúčili sa.

Sp: Ďakujem ti za pekne strávené dni.
S: Ja tebe ďakujem.

Držal má v objatí a dal mi pusu do vlasov.

D: Čoskoro sa vidíme !
B: Dúfa...

Tiež ju objímal.
Bolo to ťažké sa rozlúčiť, ale predsa stretávať sme sa mohli každý deň. Tak mňa objímul Dame a Separ zase Beku. Oni išli domov a my dve hore ku mne.

S: Ach jaj už zase tu v tomto malom bytíku.
B: Tak tomu ver.
S: Nevadí zopakujeme to ešte raz, aspoň dúfam, že chalani na nás nezabudnú...
B: Nestraš!

Tak sme zhodili veci a šli si zapáliť na balkón. Chýbala mi vôňa Separa ale predsa sme sa nevideli posledný krát aspoň dúfam. Po dofajčení som si išla umyť hlavu. Konečne po dvoch dňoch. Potom som si vlasy dala do turbanu a šla do izby. Obliekla som si čierne tričko išla vyfúkať vlasy. Potom som si išla ľahnúť. Beka už ležala a pozerala do stropu.

S: Čo sa deje ?
B: Ale nič len divný pocit poďme spať...

Tak sme zhasli a uložili sa. Ja som hneď v tom momente zaspala.