It was just a few moments

KAPITOLA 9

Keď sme prišli do parku, Ben tam už čakal. Všimla som si, že keď uvidel Mary tak len prekrútil očami. Podišiel k nám s podozrivým úsmevom a zasyčal štipľavú poznámku:
„Ale, ale, ale, no konečne vás vidím len v tejto zostave." Neviem či nás išiel objať alebo čo, ale ja som sa neudržala a jednu mu strelila. Hej, dala som mu facku. Do toho som sa k nemu viac priblížila, pozrela mu do jeho očí, áno tých, o ktorých som vravela aké sú krásne, a povedala:
„Cállate, estúpida mierda!" (drž hubu, hlúpe hovno) Hm, neviem prečo som to povedala, ale mala som v sebe veľkú zlosť. Toto hovorí mama, keď ju otec nejako naštve, alebo iba keď si ho doberá. Učila som sa španielčinu popri nej. Otca to nebavilo, tak si môžeme
s mamou ho kľudne doberať, nerozumie nám. Aj keď on vyniká vo francúzštine. Bratia iba vo svojom rodnom jazyku.
Mary stála ako prikovaná a s údivom sa na mňa pozerala. Ben odstúpil a začal provokačne tlieskať. Napokon povedal:
„Wau! Vidím, že frajer ťa niečo naučil. Mary, ty nato nič nepovieš? Či aj teba naučil niečo tvoj blondiačik?" Mary sa neudržala, pribehla
k nemu a vylepila mu na druhú stranu.
„Nezabúdaj, že ty si tu blondiačik!" – štuchla mu ukazovákom do hrude. Som na ňu pyšná. Vidno, že je na Nicka citlivá. Ben sa konečne spamätal, Mary mu dala asi silnejšiu facku.
„Prišli ste ma tu biť alebo sa so mnou civilizovane rozprávať? A Emilly, myslel som, že prídeš sama. Ale nevadí mi to no."
„Taký blbec ako si ty si zaslúži oveľa horšie!"
„Kľud Mary, kľud. Nenervuj sa." – odtiahla som Mary od Bena, lebo bola veľmi agresívna. Takú som ju dlho nezažila.
„Fajn, a o čom ste so mnou vlastne chceli hovoriť?" – spýtal sa konečne normálne Ben.
„O tebe a tvojom správaní. Chováš sa ako zasrané decko. Bolo všetko v pohode, konečne vyjasnené, a ty opäť žiarliš. Spamätaj sa prosím ťa. Ráno som si myslela, že je všetko v pohode a potom toto trepeš Travisovi? Vieš dobre, že ťa nemilujem ale ba jeho. Uvedom si to. Brala som ťa za brata Ben. Mala som ťa rada. Ale tvojím hlúpym správaním sa to mení" – povedala som prísne. Až sa mi uľavilo.
„Emilly má pravdu. Nemôže zato, že ty ju miluješ a ona teba nie. Ako jej najlepší kamarát by si jej to mal priať. To nie je láska Ben. Láska je o tom, že šťastie milovaného je pre teba viac ako vlastné šťastie. Mal si sa s ňou tešiť, že si našla človeka, ktorý ju celým srdcom ľúbi. To isté si mal urobiť aj v mojom prípade. Ale ty namiesto toho si vymýšľaš a chceš ich silou mocou rozdeliť." To čo Mary povedala bolo krásne. Dojalo ma to.
„Takže si jej to nakoniec povedala. Čo už. Dalo sa to čakať. Prajem ti to Mary. Teraz ti to vravím úprimne. Aj Emilly by som to prial keby ju nemilujem. Žiarlim sakra, to je tak nepochopiteľné?" – povedal smutne Ben a ja som mu s plačom skočila do reči:
„Do riti tak aspoň Travisa nechaj tak! Chcem sa s tebou baviť. Chcem aby bolo všetko ako pred tým! Ale takýmto spôsobom to tak nebude, keď budeš si vymýšľať a ignorovať nás. Prišla som sa udobriť ale.." Rozplakala som sa ešte viac. Mary rýchlo prišla a objala ma. Neviem čo Benovi naznačila, asi aby odišiel, lebo keď som sa spamätala a pozrela okolo seba, nevidela som ho.
„Odišiel. Nikto ťa nebude trápiť, srdiečko. Poď dnes spať ku mne. Pôjdeme k tebe pre veci a dnes prespíš u mňa. Pozdravím aj tvojho otca. Travisovi napíšeš aby prišiel zajtra po teba ku mne. Bena nechajme tak. Nech sa spamätá. My si to zajtra naplno užijeme. Uvidíme čo pre nás naše lásky prichystali. Môže byť?" – povedala Mary s úsmevom. Zbožňujem ju zato!
„Jasné, môže, ale.. otec nevie, že niekoho mám. Ani mama." To bol najväčší problém no. Dúfam, že mi Mary s tým pomôže.
„Žiadny problém. Tak poďme aby sme si večer stihli urobiť nejaký pekný babský večierok." – zasmiala sa Mary. Vedela som, že sa na ňu môžem spoľahnúť.
Prišli sme ku mne domov a všade bolo ticho. Zvláštne, keďže stále keď prídem sa chalani naťahujú. „Otec? Kde si?" Zvolala som aby sa mi ozval.
„Tu som holubička moja, v pracovni." Tak ma volá len keď má dobrú náladu. Zaklopala som na dvere a vošla.
„Zdravím, pán Hiwellson!" – pozdravila Mary otca ako zvyčajne.
„Čau oci, čo je tu také ticho?" – spýtala som sa a podišla som si k nemu sadnúť na stôl ako obvykle.
„Vitaj Mary, aká ctená návšteva, Emilly, ponúkni niečím nášho hosťa." Otec má Mary veľmi rád.
„Nie netreba, ďakujem, prišla som len s Mary pre veci, a spýtať sa či by nemohla ísť na víkend ku mne." Ja som myslela, že len na jednu noc. Pozrela som sa vyhúkaným pohľadom na Mary, no ona na mňa len šibalsky žmurkla.
„Jasné, že môže, zlatko, pýtala si sa čo je tu také ticho, chalani išli na víkend ku kamarátom, v nedeľu sa po nich zastavím. Myslel som, že si urobíme nejaký pekný víkend ale tak choď sa zabaviť." Nevedela som, že nie sú doma. Chcela som mu povedať, že ostanem doma, ale Mary ma predbehla:
„A čo by ste povedali nato, keby ste išli s mojím otcom zajtra na futbal. Mama futbal neznáša, a lepšieho kamaráta ako vás otec nemá. Sám mi povedal aby som sa vás spýtala. Večer si môžete niekam skočiť na pivo alebo ísť stanovať. Stačí mi vás súhlas, a ja už všetko vybavím." Ach tá Mary. S čím ma ona ešte neprekvapí.
„Tak to je výborný nápad! Samozrejme, že súhlasím. Večer mu zavolám a dohodneme sa. Urobíme si namiesto otcovského víkendu chlapský víkend. Ďakujem Mary." – súhlasil otec a veľmi ma to potešilo, že nebude sám. Ešte mu nejako povedať, že mám frajera. Naznačila som Mary, že ešte niečo musí povedať na môj problém. Z jej očí vyžaroval pokoj, a jej úsmev bol stále šibalský.
„Super, dohodnuté! Ale mám menší problém. Viete, našla som si frajera a neviem ako to mám povedať otcovi. Keby mu to poviem na rovinu, bojím sa ako zareaguje. Ako by ste reagovali vy?" Ja som tak vedela, že niečo vymyslí. Môžem len ďakovať za takého človeka.
„Ja by som sa potešil. Veď máte svoj vek a ja vás nemôžem do konca života živiť. Bol by som rád a určite by som ho chcel spoznať." – povedal s úsmevom otec. Odľahlo mi a preto mi Mary naznačila, že sa mám s tým konečne priznať.
„Nečakala som to od teba oci. Našla som si frajera a nevedela som ako ti to povedať. Mary bude mať výročie so svojím len deň pred nami. Jej otec o tom vie, ale povedala som jej nech mi pomôže, pretože nevedela som ako budeš reagovať." Úf, odľahlo mi. Otec sa na nás aspoň minútu pozeral. Aj keď mi odľahlo, stále som sa bála.
„Konečne holubička moja! Veľmi sa s tebou teším. Tak čo, keby mi ho predstavíš? Ako sa volá, je slušný? Koľko má rokov?" – spovedal ma otec. Ale bola som šťastná ako to zobral. Už len to povedať mame.
„Ďakujem oci. Volá sa Travis Scott a je to náš nový spolužiak. Nasťahoval sa s rodičmi z Kalifornie a jazdí na motorke. Ako náš strýko. Je to úžasný chalan. Poznáme sa sotva mesiac ale hneď som sa doňho buchla. To isté Mary. Zajtra nás pozvali na výlet, preto mi Mary navrhla aby som k nej išla spať." – povedala som otcovi s úsmevom.
„Môj sa volá Nick Adams, tiež sa sem nasťahoval, dokonca bývajú na rovnakej ulici a obidvaja sú vášniví motorkári. A musím vám povedať, že vaša dcéra s ním tvorí ozaj krásny pár."
„Och dievčatá, kto by to len bol povedal, že vy dve si nájdeme ešte aj pomerne naraz životné lásky. Už len aby ste niekoho našli aj Benovi. Poďte sem dievčatá moje nech vás vystískam." – povedal otec a mi sme mu sadli na kolená.
„Tak to máte pravdu, a s Benom sa teraz veľmi nebavíme, chápete, žiarli, pretože my frajerov máme, a on svoju polovičku ešte nenašiel." – povedala so smiechom Mary a zahrala to tak excelentne, že otec tomu uveril.
„Jeho to prejde, nič sa nebojte, bež sa Emilly pobaliť a v nedeľu ťa čakám na motorke s Travisom." – dokončil otec so smiechom a my sme už išli hore do mojej izby. Ale ešte keď som zavrela dvere, silno som objala Mary a poďakovala jej zato, čo pre mňa urobila. Za všetko.
Keď už sme sa pobalili, išli sme sa rozlúčiť ešte s otcom: „Oci, my už ideme." Povedala som mu a prišla ho objať a dala som mu pusu na líce ako zvyčajne keď sa niekam chystám.
„Dovidenia Pán Hiwellson, tak poviem otcovi nech sa pripraví na zajtra, však si ešte zavoláte, dovi." – pribehla Mary k otcovi
a rozlúčila sa s ním. Je to slušne vychované dievča. Ani sa nečudujem svojím rodičom prečo ju niekedy zbožňujú viac ako mňa.
„Utekajte dievčatá, hlavne sa zabavte, Mary pozdrav doma, a dávajte si pozor." – povedal s úsmevom otec a keď som stála na dverách, tak som mu poslala pusu a šeptavo poďakovala. Mám toho najlepšieho otca na svete!
Keď sme vychádzali z domu, tak som ešte raz silno objala Mary a poďakovala jej. Ona len so smiechom dodala:
„Už mi toľko neďakuj, vieš, že sa na mňa môžeš vždy spoľahnúť, tak už poďme." – opätovala som jej úsmev a išli sme vysmiate ako slniečka.