It was just a few moments

KAPITOLA 3

A je to tu. Už sa začína ten nešťastný rok v druhom ročníku. Minulý rok bol plný spoznávania všetkého navôkol, predsa to bol prvý ročník na strednej škole, ale teraz to nevnímam už nejako extra. Mama je vo Španielsku už týždeň, ale aj tak mi už veľmi chýba. Bude to prvý rok, keď nám nedá svoje požehnanie, a nevychystá nás prvý deň do školy. Nejak extra sa na nikoho neteším. No popravde, som zvedavá na toho nového z ročníka vyššie.
Keď nás otec vyložil pred školou, čakal ma už Ben a prekvapivo dosť silno objal. Navôkol bolo všade rušno, po chodbe chodili frajeri
s novými topánkami a ďalšími značkovými vecami, baby s melírmi
a umelými nechtami, veď to som aj očakávala, a všetci sa vítali akoby sa sto rokov nevideli. Presne takto som si tento ruch predstavovala. Išli sme spolu s Benom do triedy a sadli sme si na naše miesta do zadných lavíc. Ale prišiel ešte niekto dozadu. Nejaký nový tichý žiak, ale brutálne pekný. Tak s tým sa skamarátiť určite musím.
Do triedy vošla triedna učiteľka, a ja som len už čakala kedy nám predstaví toho fešáka. Predo mnou sedela Jess, ktorá naňho zízala ako na zjavenie.
„Vitajte v škole študenti. Dúfam, že ste si prázdniny užili a tešili sa už do školy. Vidím ako ste podrástli a opekneli." – pousmiala sa na mňa triedna a ja som jej opätovala úsmev, len neznášala som tie reči keď nás víta v škole a potom chce vedieť čo sme cez prázdniny zažili.
„Možno ste si všimli, máme tu nového spolužiaka. Poď sa dopredu predstaviť ostatným." – konečne sa k nemu dostala a išla nám ho predstaviť.
„Čaute, volám sa Travis Scott, a prisťahoval som sa sem s rodičmi
z Kalifornie. Mám sedemnásť rokov a milujem basketbal, s ktorým by som aj rád na tejto škole začal. Nie, neprepadol som, len – predstavil sa zdvorilo, a už aj ja som naňho zízala ako na zjavenie. Keď si išiel sadnúť, hodil na mňa jemný, ale strašne zlatý úsmev. Nebol až taký tichý ako sa na prvý pohľad zdal. Ben si asi všimol ako na ňom pohľadom visím, a keď som odvrátila zrak a pozrela sa naňho, sklopil zrak a ostal smutný, ba až nahnevaný. Ale keď ja som z neho proste bola očarená. Už dlho som nevidela takého pekného chlapca.
„Ďakujeme Travis, môžeš si ísť sadnúť a cez prestávku sa zoznám so spolužiakmi. Teraz by som rada počula čo ste zažili cez prázdniny." – dokončila triedna a išla si sadnúť a počúvať naše nezaujímavé historky o prázdninách. Čo som povedala, zas ako každý rok je zvedavá na náš voľný čas.
Keď zazvonilo išla som k Benovi a spýtala sa: „No čo, ideme sa zoznámiť s novým žiakom?"
„Choď si, ja idem za chalanmi." – úplne hnusne odvrkol Ben. Asi bol nasratý za ten pohľad čo som venovala Travisovi. Ale neodradilo ma to a naklonila som sa k Jess: „Vidím na tebe, že sa s ním chceš zoznámiť. Poď ideme." Jess sa rozosmiala a pošepkala: „Ach ty moja bláznivá Emilly, chýbala si mi."
Prišli sme k jeho lavici, a Jess začala:
„Ahoj ja som Jess. Toto je kamoška Emilly. Radi by sme sa s tebou spoznali." – prvýkrát asi pôsobila milo. Asi nebude medzi babami čo budú letieť za sexošom z hora, ale bude so mnou v dvojke, čo bude letieť za týmto. Keby tu bola Mary. Tento rok bude fakt zaujímavý.
„Teší ma, ja som Travis. Budem rád keď sa spoznáme. Nie je ten chalan vpredu trochu nazlostený, že sa so mnou bavíte? Lebo odkedy ste prišli na vás zíza. Neviem na ktorú, ale na jednu určite."
Jasné, Ben. Už určite žiarlil a začal si namýšľať. Musím ísť po škole sa s ním porozprávať, Len dúfam, že tá kamarátska pusa odo mňa mu neurobila nejaké tie nádeje.
„Nerob si starosti, to je len môj najlepší kamarát Ben. Povedz nám niečo o sebe. Koľko rokov hráš už basketbal?" – musela som rýchlo zmeniť tému. S Jess sme sa na seba len pousmiali, a boli radi, že sme s ním začali debatu. „Tak ja už odmalička sa venujem športu. Prv som začínal ako sedemročný s futbalom a potom od ôsmych som s otcom chodil na basketbalové ihrisko triafať kôš. Keď ma začal basketbal baviť viac ako futbal, tak som sa naňho vykašľal a nehrám ho už pekných sedem rokov, iba tak si občas zakopem s kamošmi vonku. A keď som počul, že je tu škola na ktorej je basketbalový klub, zamiloval som sa hneď a okamžite som tu išiel. Je blízko nášho domu, takže aj rodičom to vyhovovalo. Vy sa teraz pochváľte, čomu sa venujete?" – zasmial sa a ja som bola z neho namäkko. Má taký krásny úsmev. O môj bože! Tento chalan je úžasný. Nemohli sme viac sa už rozprávať, lebo zazvonilo a prišla do triedy triedna.
„Potom dokončíme náš rozhovor, lebo už zvoní, my si budeme asi rozumieť, som si na prvý pohľad myslela, že si tichý, ale to našťastie nie." – dokončila Jess za mňa a len sme sa na seba usmiali a rýchlo si išli sadnúť. Ben ma celú hodinu ignoroval, hral urazeného a ja som si ho akože nevšímala, lebo ho už poznám, a viem, že keď je nasratý má rád podlizovanie. A začala tá útrpná debata s triednou, aké sme mali prázdniny. Ako prvého sa spýtala Travisa, čo nás dve s Jess vážne potešilo. Boli sme jediné čo naňho tak zízali. Ostatným babám bol našťastie ukradnutý, veď v podstate skoro každá okrem Betty a Jess mala frajera.
„Tak ja som ani prázdniny nemal, keďže sme všetok voľný čas dali do sťahovania a zariaďovania si nového domu. Ale večere som mal ozaj krásne, lebo som chodil na svojej motorke po meste a spoznával som ho."
„Takže vy ste tu už aj normálne cez prázdniny bývali?" – vyzvedala triedna.
„Viac menej áno, ale to bolo také, iba na zemi na matracoch." „Tak super, a ďalší mali aké prázdniny? Emilly pochváľ sa ty."
Nie bože, toto som čakala ale nenávidím otázku zameranú na môj voľný čas. Takže odpoveď ako každý rok: „Ja som mala bežné prázdniny, bola som s rodičmi a bratmi na výletoch a s kamošmi." Bolo vidno, že nie je s mojou odpoveďou úplne stotožnená, ale mňa to netrápilo a čakala som len keď táto strašná hodina skončí.
Nejak som ostatných prázdniny nevnímala ale rozmýšľala o rozhovore s Travisom, o tom ako celý dnešný deň opíšem Mary a o tom ako sa udobrím s pánom urazeným.
Keď nás "vypustili" zo školy, Travis sa ponáhľal domov, a cez prestávku sme nestihli dokončiť náš rozhovor.
„No čo vravíš na nášho nového kamoša?" – pribehla ku mne Jess. „Je brutálne pekný a aj dosť sympatický a zhovorčivý. A ty?"
„Súhlasím s tebou. Už nie je iba Ben tým pekným. Konečne niekto kto mi hneď sadol."
„To si píš, ale teraz prepáč, musím bežať za Benom. Lebo je urazený. Tak zajtra. Ahoj."
„Ahoj Emilly, držím palce, ak budeš volať s Mary, pozdravuj."- objala ma a ja som už pribehla k Benovi.
„Ben čo sa zas stalo, prečo ma ignoruješ? Hneváš sa, že som sa zoznámila a skamarátila s Travisom?" – postavila som sa mu do cesty.
„Nechaj ma. Bež si za ním." – odvrkol Ben a chcel ma obehnúť ale ja som ho zadržala.
„Ty žiarliš?"
„Emilly, vieš dobre ako ťa mám rád a áno žiarlim. Žiarlim nato ako si naňho zízala. Žiarlim nato, že si sa s ním zoznámila a celý rok budem žiarliť nato, že si s ním čo i len kamarátka."
„Ben, dobre vieš, že ty si moje zlatíčko, môj najlepší kamarát, vieš o mne úplne všetko. To, že som si našla nového kamoša neznamená, že na teba zabudnem. Nežiarli prosím, Travisa chcem len lepšie spoznať, a mať s ním kamarátsky vzťah ako s každým jedným
spolužiakom. Pochop ma prosím." – nedala som sa a snažila mu dohovoriť.
„Nevyzeralo to, že len kamarátsky vzťah. Ale fajn. Rob ako myslíš. Prepáč, ale proste žiarlim. Už len na tie pohľady čo si mu dávala. Poď so mnou teraz za Mary jej vyrozprávať celý tento hrozný deň." – už milo aj keď stále tak bez nálady povedal Ben.
„To si chcel ísť za našou felizou bezo mňa? To si zapamätám, takýto podfuk." – vybehla som naňho s úsmevom aj keď som sa tvárila urazene.
„Ja som vedel, že prídeš za mnou, preto som nič nevravel." – štuchol do mňa a začali sme sa smiať.
Keď sme prišli ku Mary, očakávala nás už so svojim fantastickým koláčom ako obvykle. Ako nás zbadala, už bežala naproti a silno nás objala.
„Vitajte slniečka moje, už som vás čakala. Veľmi ste mi chýbali,
a mám pre vás dobrú správu. Zajtra idem už do školy, takže rýchlo hovorte čo je na nej nové." – privítala nás a vážne už na nej žiadnu chorobu nebolo vidieť. Bolo vidno, že keď nás uvidela, rozžiarili sa jej očká.
„Och zlatíčko, už aj ty si nám chýbala. Škoda, že si dnes nebola
v škole, máme nového spolužiaka." – povedala som naschvál pred Benom aby žiarlil, a asi sa mi to aj podarilo, lebo som si všimla ako prekrútil očami. Asi sa správam ako mrcha, ale milujem keď niekto žiarli, a obzvlášť Ben.
„Ako sa volá? Odkiaľ je? Koľko má rokov? Je pekný? Chcem o ňom všetko vedieť!" – vypytovala sa zo zvedavosti Mary.
„Dúfam, že nebudeme iba jeho riešiť. Volá sa Travis, má sedemnásť rokov, a pochádza z Kalifornie. O kráse ti viac povie Emilly, tá na ňom celý čas visela pohľadom. Podľa mňa je to obyčajný chalan, nevyzerá nijak zaujímavo, ale to viete iba vy baby posúdiť, veď predsa nie som teplý, len ti poviem toľko, že vyzerá ako namyslený buzerant, ktorý kradne kamarátky" – dosť nahnevane skočil Ben Mary do reči.
„Dobre je pekný, veď zajtra sama uvidíš. Veľmi sa teším, že ideš do školy." – rýchlo som zmenila tému, aby Ben nebol ešte viac nazlostený.
„Aj ja, a čo ten nový z ročníka vyššie? Videli ste ho?" – spýtala sa Mary zvedavo.
„Nie, toho som ešte nevidela, veď ho uvidíme dúfam zajtra." - povedala som, keď zrazu Benovi zazvonil telefón. Volala mu mama, že má už ísť domov, a mňa to popravde potešilo, mohla som povedať Mary aspoň viac o Travisovi. Rozlúčili sme sa s ním, a ja som začala.
„No, tak teraz ti môžem o Travisovi povedať niečo viac. Pred Benom sa radšej o ňom nerozprávajme lebo žiarli." A do čerta! Povedala som, že žiarli, a to môže niečo Mary naznačiť. No nevadí, musím si dávať pozor, veď predsa nemôžem porušiť sľub, čo som Benovi vtedy dala.
„Ach, čistý Ben. Tak vrav, chcem o ňom vedieť úplne všetko, aby som vedela načo sa mám pripraviť." – povedala s úsmevom Mary a našťastie sa nedovtípila a ja som nemusela klamať.
„Tak má krásne gaštanové oči, dohora vyčesané vlasy, takej orieškovej farby, a má očarujúci úsmev v ktorom sa ligotajú vybielené zuby. Dokonca má aj také roztomilé jamky. Musím povedať, že ten úsmev má ešte krajší ako náš Ben. A navyše hrá basketbal. S Jess sme k nemu išli na pokec a zistili sme, že nie je vôbec tichý ako sa na prvý pohľad zdal. Určite sa ti zapáči a zoznámite sa. Ale popravde, som zvedavá aj na toho basketbalistu z ročníka vyššie. Uvidíš, cítim
v kostiach, že tento rok bude veľmi zaujímavý." – povedala som
a Mary ma len s údivom počúvala. Je ten najlepší poslucháč akého poznám.
„Tak super, musíš nás zoznámiť. Už sa veľmi teším."
„Máš aj načo. Tak ja už pôjdem, zajtra sa vidíme pred školou. Maj sa" – rozlúčila som sa a išla domov.