Studené aprílové počasie prevláda za oknom tmavej izby červenovlasého dievčaťa.
Vonku je tma. Taká ozajstná a ťažká. Snaží sa spojiť s tmou v izbe za oknom. Na parapetu dopadávajú kvapky kryštálovo čistej vody a vytvárajú žalostnú hudbu sprevádzajúcu tancujúce kvety. Ich sukne sa vlnia vo vetre. Hrejivé slnko si natiahlo neviditeľný plášť a pomaly sa odobralo na oddychujúci spánok. Oblaky vytvárajú hustú šedú oponu, ktorá so sebou ako plášť pritiahla nekonečnú tmu. Preplietla sa cez kvapky dažďa, cez husté mračná, ktoré jej pridali šedý nádych, až do vyhriatej izby dievčaťa. Priniesla so sebou myšlienky a nezodpovedané otázky ľudí, ktorí sa snažia dostať do bezpečia pred neúprosnými chladnými kvapkami vody znášajúcimi sa z temnoty ako duše mŕtvych.
Zmáčané stromy sa prehýbajú pod náporom silného vetra, akoby zo seba chceli striasť každú jednu kvapku, ktorá následne dopadne na chodníky a cesty. Trieštia sa na drobné kvapôčky a zmývajú zrniečka prachu a hliny. Ich bubnujúca melódia láka von. Otvoriť okno a pridať sa k ich vzdušnému tancu, ktorý končí na steblách čerstvo pokosenej trávy. Vnímať každý dotyk na bosých chodidlách. Cítiť ich jemnosť, keď dopadnú do vlasov, na nahú pokožku. Keď sa kĺžu po tele na zem v snahe dokončiť ich tanec. Ako zanechávajú mokré cestičky na koži a zmývajú všetky zlé veci, všetky myšlienky a otázky. Nechávajú kľudnú myseľ a dušu.
Dievča v izbe prejde k oknu a zahladí sa von. Sleduje tmavé ulice a ľudí pod pestrofarebnými dáždnikmi, ako sa ponáhľajú k milujúcim rodinám a blízkym. Sleduje vysoké stromy, povädnuté kvety a vyšlapanú trávu. Zatiahne za kľučku a otvorí okno. Na bledú tvár jej dopadnú prvé chladné kvapky vody. Usmeje sa a vdýchne čerstvý vzduch popretkávaný dažďovou vôňou. Natiahne ruky do prázdna pred sebou, zavrie oči a nechá kvapky dopadať na bledú kožu rúk a stekať po jej uvoľnenej tvári. Nechá kvapky vody aby zmáčali jej husté červené vlasy a prečistili jej myšlienky.
Venuje posledný pohľad krásnej zmoknutej prírode. Posledný nádych čerstvej dažďovej vône, posledný dotyk dažďových kvapiek, posledný úsmev. Zavrie okno, zatiahne záves, ľahne si do nadýchaných prikrývok a nechá aby jej myseľ pohltil svet fantázie a snov.
