Sestra Severusa Snapea [HP FANFICTION]

† Chapter AU †

Rokfort, Anglicko

Po chvíli sa to tam s nimi nedal vydržať a musela som ísť preč. Ale v niektorých ohľadoch nie sú čarodejníci o nič lepší ako normálny ľudia.

Šla som chodbami, ani sama som nevedela, kam idem, keď som započula menší rozhovor. Nechcela som počúvať to, do čoho ma nič, ale zaujal ma.

„Počul som o zápase." rozoznala som Lupinov hlas.

Strašne mi to niečo pripomínalo, ale vôbec sa mi nedalo spomenúť, že čo. Zbytočne ma len opäť rozbolela hlava.

Lenže tento krát to bolo posunuté na iný level. V hlave mi to neskutočne burácalo. Musela som sa za ňu chytiť a opretá o stenu som sa zošuchla až na zem.

„Zúrivú vŕbu zasadili v tom istom roku, ako som prišiel na Rokfort. Decká sa hrávali tak, že sa usilovali dostať sa k nej čo najbližšie a dotknúť sa jej. Nakoniec jeden chlapec, Davey Gudgeon, skoro prišiel o oko a zakázali nám približovať sa k nej. Nijaká metla by oproti nej nemala šancu." hovoril Lupin.

„Davey Gudgeon?" pošepkala som si pre seba. „To mi je nejaké povedomé."

Bolesť hlavy na malý moment ustala a pred očami sa mi zjavili nejaké obrazce a v hlave sa ozvali hlasy.

Stála som pred nejakým divo sa oháňajúcim konármi stromom a predo mnou boli štyria chlapci. Nedokázala som určiť ako asi vyzerali, videla som ich rozmazane, ale ich hlasy som počula zreteľne. Mohli mať tak nejako trinásť štrnásť rokov.

„Námesačník, ak dobehneš k vŕbe, dotkneš sa jej a vrátiš sa na späť, dám ti desať galeónov." povedal jeden.

„Len desať? To si sa moc nebachol po vrecku, Paroháč?" ozval sa druhý.

„Prepáč mi to, Tichošlap, že naša rodina nie je tak bohatá, ako tá tvoja." povedal tretí chlapec.

„Chalani, myslím, že by sme nemali stáť tak blízko." ozval sa štvrtý chlapec.

„Ale čo je, Červochvost. Ty máš snáď strach?" povedal posmešne druhý chlapec.

„To nie, ale.." začal štvrtý chlapec, ale prerušil ho dievčenský výkrik.

„Davey!"

Najprv som si myslela, že omdlievam, keď ma niekto chytil za rameno.

„Jack, si v poriadku?" rozoznala som Harryho hlas.

Moje videnie bolo opäť čisté, ale vrátila sa bolesť hlavy.

„Nie som si istá." priznala som. „Ale neskutočne ma bolí hlava."

„Poď." začal ma ťahať na nohy. „Vezmem Ťa za madam Pomfreyovou, ona Ti bude vedieť pomôcť."

Nemala som na výber a nechala sa odtiahnuť do nemocničného krídla.

__________________________________________________________

„Stáva sa Ti to často?" spýtala sa ma madam Pomfreyová.

„Začalo to až keď som prišla sem, do hradu." povedala som.

„Vypi to." podala mi pohár s nejakou fialovou tekutinou. „Tento elixír Ti pomôže. Budem sa musieť porozprávať s vedúcim tvojej fakulty."

„A to prečo?"

„Či to nemá nejaký súvis s tým tvojim pádom zo schodov a netreba Ťa zaviesť k Svätému Mungovi." povedala rýchlo.