Classmate / taekook

20.

Jungkook p.o.v

Už prešiel nejaký ten mesiac. Presnejšie 4. S Taehyungom sme sa dosť skamaratili, zase. No tentokrát sme žiadny fake vzťah neurobili keďže vieme aké sú naše city. Už mu pár dní chcem povedať, že s ním chcem byť. Že ho ľúbim a, že on má robí šťastným a je dôvodom pre môj úsmev. Každý piatok ma brával na rande. Či už to bolo kino, večera alebo len prechádzka parkom, som si to vždy veľmi užil. Učili sme sa spolu do školy, kde sú teraz mimochodom zimné prázdniny, lebo idú Vianoce. Vlastne tie sú už o pár dní. Ja už mám darčeky kúpené pre každého okrem Taeho. Jemu neviem čo mám dať. Rozmýšľal som, že mu kúpim nejaké veci pre Tana, ale to je blbosť keďže má toľko hračiek, že sú po celej našej izbe.

,,Junkookie?" vošiel do izby Tae, bol sa prejsť s Tanom vonku.

,,Áno Tae," pozrel som na neho lebo som pozeral nejakú kdramu.

,,Pôjdeš so mnou nakupovať darčeky? Prosiiim," urobil psie oči a sadol si ku mne. Objal ma.

,,Tae daj tie studené ruky zo mňa dole," povedal som mu. Aj cez tričko som cítil aké ich mám studené.

,,A hej pôjdem," usmial som sa na neho.

,,Ďakujem. Prezlečiem sa, lebo takto fakt nepôjdem lebo som skoro zamrzol," zasmial sa.

,,Lebo si daj tenké gate a len mikinu keď je vonku -10," pretočil som očami.

,,Kto mal vedieť, že tam je fakt taká zima?" pozrel na mňa.

,,Ty. Zlato je december myslíš, že vonku bude stále teplo alebo ako?" spýtal som sa ho.

,,Ty si mi povedal zlato?" úplne prekvapený sa ma spýtal.

,,A-ano...Prepáč, ak ti to vadilo," pozrel som sa do zeme.

,,Trdlo prečo by mi to malo vadiť?" spýtal sa ma.

,,Ja neviem. Musím ti niečo povedať," pozrel som na neho. Buď teraz alebo nikdy.

,,Počúvam Kookie," pozrel na mňa.

,,Ľúbim ťa. Strašné moc a chcem aby si vedel, že už som pripravený byť s tebou," pozrel som sa nesmelo na neho.

,,Bože Jungkookie. To je to najlepšie čo si mi mohol dnes povedať, bože," hneď ma objal.

,,Aj ja ťa ľúbim Jungkookie," pobozkal ma.

Po dlhej dobe som cítil jeho pery. Chýbali mi. Tak ako mi chýbal on každú chvíľku keď pri mne nebol. Naše pery do seba zapadli ako puzzle. Jeho pery chutia ako maliny. Zas si požičal môj balzam na pery s príchuťou malín.

,,Máš môj balzám," odtiaľ som sa od neho.

,,Iný som nenašiel a dobre vieš, že suché pery mať nechcem a tie si natieram aj doma," usmial sa.

,,Ja viem, ale keby si si tie svoje balzamy nestrkal do gatí a potom keď ich dávaš prať ich tam nechal tak by si ich mal po ruke stále," zasmial som sa.

,,A čo keď to robím schválne, aby som mohol mať tento tvoj?" spýtal sa ma.

,,A čo tak sa má spýtať či si ho môžeš požičať," pozrel som na neho.

,,Načo sa teraz pýtať keď si ho môžem zobrať hocikedy a hoci kde?" spýtal sa ma.

,,Ako to myslíš ja ti ho nedám," pozrel som na neho. Stále sme stáli v objatí v strede našej izby.

,,Takto zajačik," povedal a následne ma pobozkal.