Classmate / taekook

14

Hoseok p.o.v

,,Maj sa zlato, vidíme sa zajtra," naposledy som pobozkal Sunmi a išiel som o dom ďalej.

Nepáči sa mi ako sa zachoval Tae ku Jungkookovi. Jungkook si to nezaslúžil. Ale ešte aj to, že sa do neho naozaj zaľúbil, dalo sa to čakať.

,,Som doma!" zakričal som.

,,Kedy budeš večerať doma?" spýtal sa ma Jin.

,,Raz určite hej, ale to pani Jeon ma stále volá na večeru," zasmial som sa.

,,Bolo by od teba fér ju pozvať aj ty na večeru nemyslíš?" spýtal sa ma.

,,Dobre vieš, že ja variť neviem Jin," povedal som mu.

,,Ja by som kľudne navaril," povedal a pozrel sa na mňa.

,,Pozveme ju sľubujem Jin-hyung," pozrel som na neho.

,,Čo tak zajtra?" spýtal sa ma a nadvihol obočie.

,,To nie je dobrý nápad. Jungkook tam išiel teraz na víkend takže tam nepôjdem ani ja, nech si spravia rodinný večer," usmial som sa.

,,Dobre Hoseok," povedal mi.

,,Pomôžem ti aspoň riad upratať," povedal som mu.

,,Budeš tak dobrý, idem ja za Namjoonom lebo mu prišlo zle," úplne sa jeho výraz zmenil na vystrašený.

,,Dobre utekaj, ja to upracem a pôjdem za Taehyungom," povedal som mu.

Išiel som do kuchyne kde som umyl a upratal všetok riad. Dalo mi to zabrať dobrých 20 minút. Hneď potom som sa vybral k Taehyungovi do izby. Zaklopal a po tichom 'ďalej' som vošiel dnu.

,,Tae? Môžem na chvíľku?" spýtal som sa.

,,Jasné," usmial sa.

,,Čo ty a Jungkook?" spýtal som sa ho.

,,Čo by malo byť?" spýtal sa ma naspäť.

,,Ja len, že už toľko netrávite čas spolu, on išiel na pár dní preč," pozrel som na neho.

,,Rozišli sme sa, spravil som blbosť Hobi," pozrel na mňa.

,,Blbosť v čom? V tom, že si bol s ním?" spýtal som sa ho.

,,Že som sa na neho namotal, teraz čo ti poviem ostane len medzi nami dobre?" prikývol som. Som zvedavý čo z neho vylezie.

,,S Jungkookom som nikdy nebol. Hrali sme to pred vami, lebo ste si mysleli, že spolu sme," povedal mi.

,,Ale to ja viem Tae, Jungkook sa mi zrútil v izbe a všetko mi povedal. Kde myslíš, že spával keď nebol tu v izbe? Bol u mňa," povedal som mu.

,,Kde je teraz? Je v poriadku?" spýtal sa ma s obavami.

,,Je u mamy, a či je v poriadku to neviem, chce byť na pár dní sám, a očividne aj ty by si si mal ísť prevetrať hlavu domov. Oddýchnuť si. Len mi povedz jedno. Cítiš k nemu niečo?" spýtal som sa.

,,Áno cítim, niečo čo som ešte k nikomu necítil. Potrebujem ho mať vedľa seba stále, objímať ho, alebo sa s ním len rozprávať o blbostiach, chýba mi keď tu nie je, no myslel som si, že mu to všetko vadí, tak som to skončil a začal si držať odstup od neho," povedal mi.

Obaja sú v tom až po uši. Ľúbia sa navzájom, no obaja si myslia, že ten druhý ho neľúbi. Musím ich dať dokopy. Nemôžu sa obaja takto trápiť.

,,Pozri, zajtra pred školou mu kúp kvety a čokoládu, on ti určite odpustí a buďte najprv zase kamaráti, všetko od začiatku," usmial som sa na neho.

,,Ďakujem Hobi," objal ma.

,,Nemáš zač, utekaj spať, ráno máš ťažký deň," usmiala som sa.

,,Dobrú," zamával mi a ja som odišiel z izby.

Išiel som do svojej izbu, kde som si ešte chvíľku písal so Sunmi, ktorá mi napisala, že Kookie plače zo spánku. Nakoniec som už aj ja zaspal.