My princess 2 Pozastavené

Kapitola 2

Raul rozdelil svoj svet tiež do troch skupín, aj keď ich nemal pomenované.

Prvá bola ako on ,ľudia ktorý mali od mala všetko a vlastne si to ani nevážili. Dostali všetko pod nos a nemuseli pre to pohnúť ani prstom. Vďaka peniazom získali takmer všetko ,ale len niektorý si potom uvedomili ,že toto nieje správne a snažili sa to zmeniť. Raul sa rozhodol osamostatniť ,tak začala jeho veľká zmena. Ale či sa mu to podarilo ,tak to zistí až časom.

Potom sú tu ľudia ,ktorý niesu chudobný ,ale niesu ani bohatý. Buď sú s tým spokojný ,alebo túžia po niečom viac a ruinujú si svojimi neuváženými činmi ,celý život. Môžu byť milý ,ale aj zákerný a zlý ,všetko to záleží len od nich. Raul na toto nemal moc špecificky názor.

Potom tu boli ľudia ako Nathaniel. Ľudia čo si prešli peklom ,ale postavili sa na nohy a začali od samého dna. Aj keď si nemôžu dovoliť všetko ,aj keď majú na sebe jazvy z minulosti ,tak sa snažia neotáčať a stále kráčať vpred. Jednoducho ,sú to ľudia so silnou vôľou ,ktorý v živote čakajú na to krásne ,pretože veria ,že to raz príde. Pretože nie všetko zlé trvá večne.

A túto poslednú skupinku ,Raul obdivoval najviac. Túto jedinú pomenoval a to ako bojovníci. Jednoducho to pre Raula boli úžasný ľudia a on si na nich vážil každú jednu malú jazvu, ktorú mali na zápästí ,pretože podľa neho ,tieto jazvy rozprávali príbeh o boji, ktorým si prešli a zvládli to. Takto mu to raz vysvetlil otec a Raul si to ako malý obľúbil, každý kto mal jazvy z boja sa preň stali hrdinami.

*********

,,Raul ?" Nathaniel sa tíško díval pred seba a pomaličky šliapal po chodníčku ,ktorý ho viedol k jeho malému bytu ,ktorý tak mic miloval.

,,Áno ?" Raul okamžite zareagoval ,keď počul svoje meno a zrak hneď uprel na Nathanielov chrbát. Bol za ním pár krokov a tíško ho doprevádzal domov ,chcel mat istotu a tu nebude mať ,pokým ho neuvidí zamknúť tie dvere.

,,Koľko je na nebi hviezd ?" Nathaniel sa jemne usmial a hlavičku zaklonil tak ,aby videl ma oblohu. Ešte bolo moc skoro na to ,aby videl nejaké hviezdy a v meste to bolo dosť ťažké ,aj počas noci ,ale ajtak dúfal ,že zazrie aspoň jednu.

Raula tato otázka zaskočila a preto sa na Nathaniela nechápavo pozrel ,no pokračoval ďalej v chôdzi. Palec a ukazovák si položil na bradu ,pričom si pravou rukou objal pás. Ľavé obočie pozdvihol a v hlave začal zvažovať možnosti. ,,Veľa ?" Nesmelo položil svoju odpoveď a dosť pochyboval ,že by Nathaniel chcel odpoveď v číslach. Tie boli tiež dosť nejasné ,niekde čítal ,že cez 300 miliónov a inde zas 70 sextilionov ,čo sú naozaj smiešne vysoké čísla.

,,Myslel som si." Nathaniel sa zasmial a otočil sa na Raula ,pričom šiel opatrne pozadu a modlil sa ,aby do niekoho alebo niečoho nenarazil. ,,Ak by si videl padať hviezdu ,želal by si si niečo ?" Nathaniel pokračoval vo svojich otázkach a široko sa usmial, keď ho Raul trochu posunul na stranu a tým mu zabránil v náraze do pouličnej lampy.

,,Áno ,asi. Niesom si istý ,ja nič nechcem." Ja mám všetko. Zvyšok vety si Raul nechal pre seba a s miernym úsmevom sa pozrel na Nathaniela ,ktorý mal v očiach detskú radosť a očividne si toto téma užíval. ,,Čo by si si želal ?" Raul sa usmial a opäť Nathaniela trochu posunul ,ale tentokrát mu zabránil v náraze do dvoch slečien.

,,Ako vieš ,že by som si niečo želal ?" Nathaniel sa zasmial a spojil si ruky za chrbátom. On v takéto veci neveril ,ale prišlo mu to celkom pekné.

,,Robíš to stále ,aj keď je rovnaký čas." Raul mu smiech oplatil a podvihol obočie. Všimol si tento zvyk u Nathaniela už skôr ,ale najviac ho na tom zaujalo to ,že v to vlastne neveril. Ale ajtak si niečo želal ,bol ako malé dieťa ,ktoré stále verí na zázraky mágie a v čaro rozprávok.

,,Neviem." Nathaniel nad tým pokrčil ramenami a povzdychol si. ,,Väčšinou si želám ,aby mi meškal autobus." Nathaniel sa uškrnul a rozhodol sa opäť kráčať normálne ,preto sa Raulovi otočil chrbtom.

Momentálne si nemá čo želať ,ma všetko čo kedy chcel. Raul a Anny sa preň stali rodinou ,milujúcou rodinou ,ktorú vždy chcel. A tiež mal aj Petra, ktorý bol síce stále preč ,ale keď sa vrátil do mesta ,tak ho hneď prišiel pozrieť. Peter je kamarát jeho otca a pozná Nathaniela od doby ,čo sa narodil ,takže je vlastne ako jeho druhý otec. Aj keď trošku čudný ,dobre naozaj veľmi zvláštny druhý otec. Alebo skôr strýko ,keby to mal brať z rodinného hľadiska. Tak alebo tak ,je to svojrázny a neuveriteľne temperamentný policajt ,so sklonmi k veľkým problémom, ktoré vždy prinesie až k Nathanielovi a on potom musí upratovať ,pretože jeho problémy sú často špinavé.

Tak alebo tak ,Nathaniel mal všetko čo si mohol želať. Raul bol preň teraz dôležitým článkom v jeho živote a to aj keby nechcel ,dostal možnosť na únik ,ale nevyužil ju. Ale Raul to nemal v pláne ,od začiatku presne vedel čo chce a bol odhodlaný Nathaniela získať za každú cenu. Jednoducho sa doň zamiloval a to tak ,ako sa mladý muž môže len zamilovať ,takže sa ho len tak už nezbaví.

Nathaniel tichúčko kráčal krok pred Raulom ,ktorý si užíval príjemného ticha a obom na tvári hral spokojný úsmev. Obaja si užívali prítomnosť toho druhého a každý myslel na niečo úplne iné.

Raul premýšľal nad nathanielovou heterochrómiou. Prišlo mu to úžasné a na Nathanielovi naprosto prekrásne. Nedokázal si ho predstaviť inak. To že jeho oči nemali rovnaku farbu mu prišlo nádherné a Nathaniel sa vďaka tomu líšil od zvyšku ľudí. Bol iný a ani sa to nepokúšal skryť ,toto Raul miloval.

A Nathaniel ? Ten premýšľal o tom aké ma šťastie ,že stretol Raula a že bol tak neskutočne vytrvale otravný. Ak by veril v boha ,tak by mu za neho aj poďakoval ,ale neverí ,takže nemôže.

,,Raul ?" Nathaniel sa po chvíľke tichej chôdze znovu ozval ,ale neotacal sa ,len kráčal v pred a s trpezlivosťou čakal na odozvu.

,,Áno ?" Raul znovu okamžite zareagoval a na chvilku sa zľakol ,že je niečo zle ,ale Nathaniel sa naň otočil zo širokým úsmevom a Raulobinsa v tu dobu zastavilo srdce.

,,Nič, chcel som ťa len počuť." Nathaniel sa potešene usmial a znova sa zával venovať ceste pred ním. Chcel ho počuť ,chcel vedieť ,že je stále za ním ,že sa mu to nezdá a Raul je tu ,hneď na dosah ruky.

Raul sa po jeho malom infarkte usmial a hneď chytil Nathaniel za ruku a šiel po jeho boku. Ak boh existuje ,tak Raulovi poslal anjela ,pretože stvorenie pred ním je tak rozkošné ,že snáď nemôže byť ani normálny chlapec. A predsa nieje ,je to Nathaniel ,je to Raulov chlapec.