Sedím v odvzdušnenej hale
pohľad upretý na teba
srdce neschopné vždy a stále
uchovať tempo sekundovej ručičky.
Sledujem každý tvoj detail
každý záhyb tváre či neposlušný vlas
stíham si všimnúť zmenu farby gumičiek
ktoré zdobia tvoj hrejivý úsmev.
Sústredím sa na každý tvoj detail
či ti od včera pribudli nejaké prstene
alebo či si si ráno stihla dať špirálu
všímam si, ktoré vtipné ponožky si zvolila dnes
alebo ktorú maminu voňavku si si ráno striekla.
Zvedavá, aké sny sa ti túto noc snívali
moje ruky túžiace, aby ti po tele spievali
moje pery nedočkavé na ich dennú dávku pozornosti
zvedavé, či aj dnes budeš mať trpkú chuť kávy na perách
prípadne, či si si ráno nepotiahla zopár sivých vdychov.
Celá rozrušená tebou, tvojimi očami,
sedím v hale plnej ľudí
no pre mňa si tu len ty,
srdce neschopné vždy a stále
pomaly počítať sekundy.
YOU ARE READING
Čierno modré Nebo
PoetryPozriem sa hore, vidím ťa tam, tvoje modré oči na oblohe. Vidím tam celý svet.