Všetko, čo potrebujem k prežitiu

Deň, kedy to začalo

Potichu som sedel na posteli. Držal som v ruke mobil a čakal som, chcel som aby mi zavolala späť. Megan. Už pár dní som ju nevidel, bol to pre mňa dlhý čas. Keď sa čas blížil k šiestej hodine nad ránom, vstal som. Obliekol som sa, nahádzal veci do batoha a vyliezol som z izby. Nikto ešte nebol hore, brat spal a rodičia tiež. Nechcel som nikoho budiť, tak som len pomaly, v tichosti odišiel z domu.

Bola ešte tma, ulice boli osvetlené lampami a sem tam bolo počuť nervózne psy. Niečo tušili. Nebola zima, ale aj tak bolo v celku chladno.
,,Mal som si..." nahlas som zase premýšľal, ale myšlienku som aj tak nedokončil, moju mikinu si Megan privlastnila a ja som bol príliš lenivý, než aby som si kúpil novú. Čoskoro som dorazil na koniec ulice, Abraham býval len o pár ulíc ďalej. V tichosti som prešiel ulicami, cestou videl som zopár podivných ľudí. Muža udierajúceho si hlavu o stenu, alebo ženu, čo niečo podivne mumlala. Bolo to celé... zvláštne. Čoskoro som dorazil k Abrahamovmu domu, honosný dom. Väčší, ako ten, kde som býval ja. Sadol som si na schody, čo viedli ku dverám jeho domu a zatvoril som oči, premýšľal som.

Nejaký čas som tam sedel, čoskoro som ale počul buchnutie dverí. Otvoril som oči a vstal som.
,,Dobrá nálada?" opýtal som sa, keď som videl, ako sa Abraham usmieva.
,,Ako vždy." povedal Abe a len kývol.
,,Dobre. Ďalšia zastávka, Jasnov dom." povedal som a pomaly som vyrazil. Abraham ma po chvíli dobehol, potom sme len v tichosti išli smerom k Jasnovmu domu. Prišli sme tam asi po desiatich minútach, ale čakali sme ďalších asi dvadsať, lebo Jason musel vždy meškať. Keď konečne vyšiel z domu, vyrazili sme do školy.

Keď sme dorazili do školy a potom do našej triedy, rozdelili sme sa a každý si sadol na svoje miesto. Ja som sedel v zadnom rade, vedľa mňa mala sedieť Megan, ale keďže nebola zase v škole, stolička mi poslúžila na vyloženie nôh. Jason sedel niekde v predu pri okne, sám. Abraham sedel s Ally, tá mu hovorila aspoň niečo s učiva, z ktorého sme mali mať test. Po prvej hodine, kde sme písali test, škola prešla rýchlo.

Po škole sme sa vracali domov, rozprávali sme sa o totálnych zbytočnostiach a o teste, čo sme písali. Čoskoro sme sa rozdelili. Abraham išiel k Ally domov, Jason na lukostreľbu a ja som išiel hore ulicou, smerom k lesu. Keď som prišiel na koniec poslednej ulice, zastavil som pri malom, jednoposchodovom dome. Nebol nič moc. Stará strecha a steny, ale kvety všade okolo domu. Dom patril Meganinej babičke, tak som dúfal, že ju tu nájdem. Pomaly som prišiel ku dverám a zaklopal som, ticho. Zaklopal som viac, ale stále bolo ticho.

,,Tak... tu nie je." povedal som potichu a povzdychol si. Chvíľu som tam len tak stál, potom som ale niekoho počul za sebou a otočil som sa. Bol to sused Meganinej babičky. Mal kruhy pod očami a ústa od krvi, zase bol na drogách.

,,Choď preč." povedal som a zamračil som sa. On ku mne ale rýchlo prišiel a skúsil ma chytiť. Spravil som krok na stranu a odstrčil ho, potom som radšej rýchlo odišiel, nechcel som s ním mať nič spoločné. Do večera som potom blúdil po meste, chodil po miestach, kde by mohla byť Megan. Domov som sa vrátil až neskoro v noci, rovno som išiel spať.

Ráno

Zobudil som sa neskoro ráno. Rýchlo som sa obliekol a nahádzal som veci do batoha, potom som vyšiel zo svojej izby. Tento krát boli rodičia, a aj brat hore. Rozlúčil som sa s nimi a potom som utekal do školy.

Samozrejme som do školy prišiel neskoro, skoro v polovici prvej hodiny. Učiteľka si zanadávala, ja som ju ale ignoroval. Sadol som si na svoje miesto a zostal som ticho. Nemal som náladu sa učiť, tak som len sledoval hodiny, čo boli nad tabulou. Učiteľka niečo vysvetľovala, ale asi nikto tomu nechápal. Po asi stovke otázok sa učiteľka nahnevala a dala nám zase písať písomku. Ja som len napísal pár vecí a potom sa na to vykašlal, začal som zase ignorovať okolie a premýšľať o Megan. Zrazu sa trieda zasmiala a učiteľka začala nadávať Jasonovi. Zobrala mu písomku. Niekto vtedy ale začal búchať na dvere. Učiteľka niečo zakričala a búchanie zosilnelo. Prišla bližšie ku dverám a zase búchanie zosilnelo, ako keby niekto ďalší začal búchať na dvere. Spozornel som, keď som počul zapraskanie dverí. Dvere potom vypadli z pántov a padli na učiteľku. Do triedy potom vošli dve osoby. Učiteľka zakričala o pomoc, Brian vstal, aby jej pomohol. Vo chvíli, keď jedna z osôb padla dole, na učiteľku a druhá sa na Briana vrhla, on sám zakričal od bolesti a volal o pomoc. Všetci ostatný potom začali kričať, ja som ale nevidel, ani čo sa deje, ale muselo to byť niečo zlé.
,,Megan, kde si? Megan?" zapremýšľal som hlasno, počas toho, čo ostatný kričali. Potom som to uvidel, jedna z vecí vstala. Tvár celá od krvi a kus ľudskej kože v ústach, odvrátil som zrak, bolo to vážne hnusné. Jason čoskoro chytil svoj batoh a hodil ho po tej osobe, alebo skôr veci. Zletelo to na zem.