Jazdkyňa

Prebudenie

„Nemôžu to byť dva mesiace. Pamätám si ako ste sa pri mne striedali. No povedala by som, že to bolo po hodinách.“

„Počkať, ty si nás počula?“

Usmiala sa a prikývla. A do kelu! Takže teraz vie všetky moje tajomstvá. Asi si všimla mojich rozpakov, pretože mi stisla rameno a šepla: „Neboj, vaše tajomstvá sú v bezpečí.“

Samozrejme, že sú. Zasmiali sme sa nad mojou hlúposťou a venovali si vzájomné objatie.

„Ozaj, čo si to po mne hodila?“ opýtala sa a vzala lístoček.

Chvíľu ho čítala. V jej očiach sa zračila zlosť. Rovnako ako ja ho skrčila a zahodila. Bleskovou rýchlosťou stála na nohách. Dotkla sa vrchu hlavy. Jej telo obklopila biela žiara, ktorá prešla od hlavy k nohám. Jej oblečenie sa zmenilo. Už nemala na sebe nočnú košeľu, ale tmavé nohavice zladené s bielou košeľou. Vlasy mala rozpustené. Musím povedať, že vyzerala o dosť lepšie než keď ležala v posteli. Viaceré z jej zranení a popálenín už boli zahojené. Posledné dôkazy o tej nechutnej príhode boli na jej vrchu rúk. Malé pľuzgiere, ktoré však nevyzerali tak hrozne. Luci ma chytila za ruku a vyštartovala z izby. Dalo sa povedať, že som za ňou viala ako nejaká handra. Zišli sme do spoločenskej miestnosti, kde väčšina si mágov už vytvorila portáli a presúvali sa do arény.

„Budem ťa potrebovať. A aj Chloe. Tak za hodinu na bojisku,“ povedala a zmizla vo svojom vlastnom portáli.

Nick

Už hodinu som stál v aréne a čakal, kým sa zjaví môj protivník. Inak som ho ani nevedel nazvať. Už dávno som zabudol na naše priateľstvo, aká sme boli nerozlučná dvojka. Jediné čo som teraz videl pri jeho mene bola nenávisť. Áno, dozvedel som sa o jeho citoch ku Luci. Bol až príliš nepozorný na to, aby to zamaskoval. Nie ako ja. Jediný, kto o mojich citoch vedel bola Luci. A aj s tým som vyšiel na povrch až keď bolo neskoro. A to si nikdy neodpustím. Počul som ako niekto vstúpil do arény. Nigrum, ktorý sedel za mnou zodvihol hlavu a zavrčal na prichádzajúceho. Aj ja som zdvihol tvár. Mal som tak možnosť vidieť jeho znechutený výraz. Ešte viac som sa sústredil, aby som mal kamennú tvár. Túto masku som používal už dva mesiace. Cítil som sa ako vo svojom živle. Asi mi už prischla. Nathan zastal čo najďalej odo mňa, čiže až na konci arény. Takto sme čakali, pokým sa nenaplnili tribúny a Magister nezaujal svoje miesto. Napokon sa zjavila aj Rhina. Spolu s Chloe zleteli priamo do stredu arény. Magister sa postavil a pozrel na ňu. Celkom ma prekvapilo, že sa tu ukázala. Ale počkať! Kto je potom pri Luci? Než som jej stihol položiť svoju otázku, započul som tlesknutie označujúce začiatok boja. Nathan neváhal a bez premýšľania sa na mňa vrhol. Za tie roky čo sme boli priateľmi som spoznal jeho pohyby. Bolo teda ľahké vyhnúť sa mu. Teraz som bol na rade ja. Moje päste boli stvrdnuté z nekonečného mlátenia do figurín. Zasiahol som jeho brucho a pravú časť tváre. Nathan sa zložil k zemi. Myslel som si, že víťazstvo je moje, no on zodvihol ruku a vyslal do mojej prítomnosti nejaký dym. Snažil som sa mu vyhnúť, no nešlo to. Tak som pridal aj ja mágiu. Moje ruky sčerneli. Otočil som sa a rozbehol som sa k Nathanovi. S nahnevaným výrazom sa pozrel na mňa. Aj on si v rukách nahromadil energiu. Boli sme prichystaní zasiahnuť. Uštedriť tomu druhému poslednú ranu. Moja ruka sa zastavila na niečom mäkkom. Vytvorila tmu ako v rohu, ktorá sa rozšírila po celej aréne. Chvíľu som nič nevidel. Potom som však uvidel svetlo. Prebehlo mi hlavou, že som asi prehral. Myslel som si, že ma Nathan zabil. No tma sa vytratila a ja som uvidel dve postavy. Prvá bola Rhina a tá druhá... spadla mi sánka. Blond vlasy mala o niečo dlhšie než som si pamätal. Jej telo už nebolo pokryté popáleninami. No na rukách som uzrel ešte odznievajúce následky zo skoku do ohňa. Nie! To nemôže byť ona. Luci nadvihli kútiky do úsmevu. Pozrela sa na mňa ako na prvého. Bral som to ako víťazstvo. Potom odvrátila svoj zrak na Nathana a nakoniec sa pozrela na Rhinu.

„Ktorého si berieš?“

Jej otázka ma zaskočila. Berie? Kam? Rhina mykla hlavou k Nathanovi. Lucine oči zaiskrili. Strčila si do úst prsty a hvizdla. Z náhrdelníku vyšiel dym a vyformoval Caru po jej pravici. Chloe a Cara vzlietli a vytvorili nejakú bariéru. Počul som ako diváci hľadeli s úžasom. Nechápal som na čo. Až keď som začul otázku Kam sa podeli? pochopil som. Uzavrela nás do neviditeľnej bariéry. Luci ku mne podišla a pomohla mi vstať. Potom mi však uštedrila facku. Pekne silnú, až ma rozbolelo líce. Cítil som ako sa Nigrum nahneval. Upokojil som ho a pozrel sa k Luci.

„Ak chceš vedieť kvôli čomu to bolo počkaj ma večer v spoločenskej miestnosti.“

Nezmohol som sa nič iné len prikývnuť. Usmiala sa na mňa, otočila a smerovala k Nathanovi. Počul som ako mu Rhina uštedrila rovnakú facku ako Luci mne. Potom mu niečo šepla. Nathan iba neprítomne prikývol. Rhina vzala Luci za ruku a niečo jej šepla. Luci privolala Caru. Tá vytvorila portál, cez ktorý obidve prešli. Rhina vyskočila na Chloe a vystrelila k nebu. S Nathanom sme tam len tak stáli. Netušili sme, čo robiť. Ako prvý som sa spamätal a priblížil sa k Nathanovi. Vystrel som pravú ruku a podal mu ju. Bez slova mi ju stisol a potriasol ňou. Bariéra ktorú Luci vytvorila sa vytratila. Diváci sa na nás pozerali nechápavými pohľadmi. Nič sme nepovedali. Každý prešiel k svojmu drakovi a spolu s nimi odišli z arény. Videl som ako sa Magister postavil. Potom sa objavil pred nami. Vedel som čo sa bude pýtať.

„Čo sa tam stalo?“

Nevedel som ako mu to povedať. Luci bola späť. A pre mňa to bolo to najhlavnejšie.