Jazdkyňa

Neopatrné zaobchádzanie

Luci

Keďže som Caru poslala naspäť, do školy som letela na Griseovi. Sedela som za Nathanom a držala sa ho okolo pásu. Ten poprosil Grisea, aby nás vysadil pri škole. Zoskočili sme dole a pobrali sa dnu. Objasnil mi, že vždy, keď dokončím nejakú úlohu, mám sa hlásiť Magistrovi. Chcela som za ním ísť, no Nathan povedal, aby som prepočítala a rozdelila peniaze. On ževraj zariadi „papierovanie“. Rozlúčili sme sa a vybrali sa každý iným smerom. Ako obvykle som išla nádvorím, plným študentov. Tipovala som, že sme došli na prestávku. Medzi partiami som zahliadla aj Cynthiu a jej dievčinky. Naše pohľady sa stretli, no okamžite sme sa otočili iným smerom a ignorovali jedna druhú. Určite si nechcela pokaziť reputáciu a manikúru. Pokračovala som v chôdzi. Otvorila som dvere do ubytovne a vošla dnu. Míňala som študentov, držiacich v rukách knihy na ďalšie hodiny. Pomaly som vyšla hore a zamierila do izby. Vošla som dnu a takmer dostala infarkt. Celá izby bola hore nohami. Rhinine veci boli rozhádzané po mojej posteli a jej šaty ležali kam len oko dovidelo. Spadla mi sánka. Rhina, ktorá stala v strede výbuchu pozrela na mňa s pobavením v tvári.

„Asi som mala ohlásiť, že si budem preberať šatník. Neboj, do minúty to bude preč.“

Prikývla som a zavrtela dvere. Fajn, tu peniaze nemôžem prepočítavať, ani v hale sa to nedá. Keby som išla k Nathanovi, bol by to priestupok? Ani som si neuvedomila, že moje nohy ma počas rozmýšľania zaviedli k jeho izbe. Zaklopala som (ako slušne vychované dieťa) a otvorila dvere. Nechutný pach mi udrel do nosa. Akoby tu zdochla krysa. Po zemi sa váľalo množstvo oblečenia. Chvíľu som si myslela, že som sa vrátila do svojej izby. Na ľavej posteli ležal Nick. Tak fajn, nie som u nás. Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. Na jeho tvári sa objavila nechuť. Čo iné som očakávala? Veď sa neznášame. No uvidela som aj úľavu. Pozrela som sa pozornejšie, či sa mi to nezdá.

„Keď si sa vynadívala, mohla by si láskavo vypadnúť?“

„Až vyriešim pár vecí s Nathanom.“

Zabuchla som dvere a prešla k Nathanovej posteli. Síce ju nemal ustlanú, no aspoň na nej nemal oblečenie. Sadla som si a rozviazala mešec. Vysypala som obsah na posteľ. Začala som počítať. Keď som mala všetko hotové, zobrala som si svojich desať Eunov a chcela odísť. Cestu mi však skrížil Nick.

„Čo chceš?“ osopila som sa naň.

„Len ti dať na vedomie, že náš dnešný tréning...“

„...bol Magistrov nápad. Doplo mi. Neboj, nebudem na teba príliš tvrdá pri ďalšom tréningu.“

„Veľmi si nefandi. Nie som až taký neschopný.“

Schytil ma za ruku a vykrútil ju. Zvreskla som od bolesti a nechtiac použila mágiu - oheň. Vyšiel z mojej ruky, ktorú Nick držal a smeroval rovno naňho. Akonáhle ho zbadal, pustil ma. Chytila som si ruku a vybehla von. Oheň ma nasledoval. Keď už necítil nebezpečenstvo, zmizol. Čo to doňho vošlo? Prečo to urobil? Síce sa neznášame, no nikdy by som mu neublížila. Oči mi zaliali slzy. Potrebovala som odísť. V lese mi bude najlepšie.

Nick

Čo to do mňa vošlo? To som nebol ja. Hoci sme sa s Luci nenávideli, nikdy by som jej neublížil. Dnes som mal vážne ťažký deň. Najprv si Luci vyberie Nathana na boje, potom Felix a jeho nechutné reči o Luci. Asi to bol dôvod, môjho priestupku. V mojej hlave sa ozval hlas. Mal by si sa ospravedlniť. Musel som s ním súhlasiť. To čo sa tu stalo, to som nebol ja. Vybehol som z izby a bežal k Lucinej izby. Otvoril som dvere, teda skôr rozkopol, ale to je nepodstatné a vletel dnu. Rhina, ktorá ostala v šoku, stála pri ľavej posteli a pratala z nej veci.