Jazdkyňa

Prebudenie

*Hroooozne a strašne sa ospravedlňujem... Až teraz mi kamarátka povedala že 2 časť čo tu bola bola len polovica z tej minulej... prepáčte mi.... ako náharadu vám sem postujem ďalšiu, (tentokrát snáď už dobrú kapitolu)... Prosím berte trochu ohľad na to, že som až po uši v keli a neviem v čom všetkom.... Vďaka

Sikakm

Rhina

Už dva mesiace sa Luci neprebrala. Ja s chalanmi sme sa striedali pri nej každý deň, tak ako som navrhla. V izbe sa zastavil čas. Vždy keď som bola s Luci, rozprávala som jej o dni, ako jej všetci prajú skoré uzdravenie, no hlavne o spore medzi Nickom a Nathanom. Vždy, keď bol Nick v škole, čo bolo len v dni jeho hliadky pri Luci, sa s Nathanom pobil. Prvé dni ich všetci ukľudňovali , no po mesiaci sa na nich vykašľali. Ostala som na nich sama. Po líci sa mi skotúľala jedna slza. Už dávno som nikomu nepovedala žiadnu klebetu, nikoho som nezbila ani nič podobné.

„Koľko nás ešte budeš trápiť Luci?“ stisla som jej ľavú ruku a zavrtela sa na stoličke. „Škola je bez teba nuda,“ usmiala som sa pre seba. „Vládne tu chaos. Nathan má v mysli len tvoju pomstu a Nick? Ten je v škole len keď ťa stráži.“

Nechala som slzám voľnosť.

„Už nevládzem! Luci prosím, vráť sa!“

Sklonila som hlavu a plakala do prikrývky. Trochu som sa upokojila a opäť zdvihla svoju hlavu.

„Vieš o tom, že než si prišla do školy, usilovala som sa mať Nathana pre seba? Ľúbila som ho. A aj ľúbim. Ak by... ak by si sa niekedy prebudila, chcela by som ti to povedať. Ale to až inokedy.“

Niekto zaklopal na dvere. Zotrela som si z tváre tečúcu slzu a podišla k dverám. Otvorila som ich a čakala, že sa v nich objaví jeden z chalanov, dobitý a slabý. Takto to išlo vždy. Pobili sa. Porazený navštívil mňa, keď som hliadkovala u Luci. Väčšinou bol porazeným Nathan, no párkrát tu bol aj Nick. Teraz však pred dverami stála Katerine. Pozrela sa na mňa a vsunula mi do ruky nejaký papierik.

„Je mi to ľúto,“ povedala.

S kamennou tvárou sa otočila a odobrala sa preč. Je pravda, že posledné mesiace mi Katerine, rovnako ako všetci (okrem Cynthie) pomáhali. Bola som im za to vďačná. Roztvorila som papierik a čítala

 

Týmto sa dáva na vedomie boj medzi dvoma jazdcami: pánom Gartesom a Talbotom. Zápas začne za tri hodiny. So schválením

Magister

 

Nechcelo sa mi veriť, že to došlo až sem. Tí blázni sa dočista zbláznili! Asi stokrát som im opakovala, že ich bitky im Luci nevrátia No Nathan bol ako zmyslov zbavený a Nick  mu vychádzal v ústrety. Vedela som, že Nathan Luci miluje a nikdy neodpustí Nickovi, že ju priniesol v takomto stave. No bolo vidieť, že aj Nick sa trápi. Aj kvôli tomu, že ju neochránil, no aj kvôli niečomu inému. Netušila som však kvôli čomu. Skrčila som papierik a hodila ho smerom k Luci.

„Hej! Len čo sa zobudím už ma bombardujú. To som mohla ešte ostať spať.“

Pozrela som smerom k Luci a ostala v šoku. Luci sedela na posteli a šúchala si miesto, do ktorého som trafila papierikom. Nemohla som tomu uveriť. Ona je hore. Je späť.

„Luci!“ skríkla som a so slzami šťastia sa vrhla okolo jej krku.

„Hej? Čo šalieš? Veď som bola mimo iba pár dní.“

„Pár dní? Nezobudila si sa dva mesiace!“

Luci zakuckala. Odtiahla ma od seba a udivene sa na mňa pozrela.