[SK] In the name of nation

2/3

S rodičmi si volávala dvakrát do týždňa keď na to bol čas. Nachádzala sa na cudzom území, v cudzej krajine kde sa ocitla v spoločnosti anglicky hovoriacich ľudí ktorých nikdy predtým nevidela. Po konci letných prázdnin za ňu podpísali rodičia zmluvu na tri roky. Peniaze ktoré dostáva odchádzajú na účet rodičov ktorí jej vlastný účet vytvorili a dostáva tam väčšinu z toho čo dostane za odvedenú prácu v zácviku. Ona hovorila že chce aby jej na účet posielali polovicu no oni tvrdili že to je v poriadku, zaslúži si väčší podiel. Mala k dispozícií všetky potrebné údaje a tak dúfala že keď bude plnoletá bude môcť zriadiť poistku na ktorú bude ukladať peniaze ktoré jej rodičia posielajú a neskôr budú posielané priamo na vlastný účet. Možno preháňala. Možno myslela zbytočne na to najhoršie ale ona chcela byť pripravená. Nechcela nič nechať náhode a rodičia si zaslúžia žiť dobre. Dlží im to. Nemala dôvod, ale cítila to tak.

Po roku v zácviku a rôznymi cvičeniami ktoré mali harmonogram, iné boli náhodné aby otestovali jej bystrosť reflexy a spôsob uvažovania. V pätnástich rokoch to bolo pre ňu vyčerpávajúce, musela si opakovať že táto tvrdá práca sa vyplatí. Dostala sa sem a musí vydržať extrémne podmienky ktoré boli nachystané aby vyskúšali jej limity, schopnosti prispôsobenia sa, intuície a improvizácie. Neskôr dostala pravidelnejší režim a spolu s ďalšími ôsmimi ľuďmi predstúpila pred štvorčlennú porotu – kde všetci až na ňu boli mužského pohlavia – ktorá ich rozdelila. Ona a dvaja chalani ktorých nepoznala boli umiestnený do Vedeckého ústavu kde ju vyložene dosadili na pozíciu asistentky hlavného vedúceho projektu s ktorým sa má stretnúť o rok. Takže ďalší rok sa trénovala na to, aby mohla splniť očakávania niekoho koho uvidí po prvýkrát. Zaujímavé.

Zácvik mal rôzne cvičenia. Boli to kolapsy elektriny, poruchy prístrojov ktoré bolo potrebné napraviť alebo zájsť do hlavnej serverovne či k poistkám a nahodiť ich, prípadne napojiť záložný zdroj energie. Voľakedy sa jednalo o vážnejšie poplachy ako bol požiar, zemetrasenie, vpadnutie nepriateľov. Cvičenia ohľadom evakuácie, či opatrenie proti radiácií. Všetky možné scenáre ktoré ju občasne desili v snoch. Uvedomovala si vážnosť situácie a tohto zácviku. Vedela si jasne predstaviť že nie každý, vystavený podobným cvičením po jeden celý rok, to dokáže prekonať. Absolvovala lekárske prehliadky, testovali jej reflexy, dávali jej administratívu aby ju rozdelila podľa najväčšej priority a na základe toho pracovala. Precvičovanie písanie na počítači všetkými desiatimi prstami, dokonca na klasickom písacom stroji. Niekde hlboko vo vnútri si tieto vyčerpávajúce cvičenia užívala. Trénovali jej vedomosti. Trénovali ju na to čo príde potom. Bolo nutné previesť teóriu do praxe.

Nepovedali jej však čo bude do budúcna jej prácou. Hodia ju do vody aby sa prispôsobila? Patrilo to k jednej z mnoho možností ktorá sa naskytovala. Nebola si istá či to je ten správny postup ale ak to oni uznali za vhodné muselo to mať nejaký účel. Rodičia boli so všetkým oboznámený počas video rozhovoru s dcérou. Mali obavy – opodstatnené – keď videli že dcéra pochudla. Nepravidelný spánok, jeho nedostatok, zvláštny druh stravy ktorý nevedela nikam zaradiť. Odrazilo sa to na jej váhe, výzore. Čo ju držalo pokope boli jej milovaný rodičia, myšlienka ako sa im odvďačí za to že jej dovolili ísť tam, kam túžila.

Počas týchto dvoch rokoch zácviku na niečo – pre ňu neznáme – sa neskôr ocitla s kuframi v aute kde jej robili asistenciu vojak a vojačka. Mali ísť na letisko lenže vedela že tade, kade išli cesta na letisko neviedla. Možno to bolo súkromné malé letisko, ale prechádzali cestou kde nebolo po urbanizácií stopy či vôbec nejakej značke ktorá by oznamovala že nejaké mesto je v dosahu. Bola ticho, nepýtala sa, čítala si knihu. Spozornela však keď auto zastavilo na krajnici. Pozrela sa von oknom a neskôr cítila prudké šklbnutie s telom. Kniha jej vypadla z rúk, na krku cítila pichnutie ako od komára a následné teplo ktoré sa rozlievalo celým jej telom. Pohľad ktorý stihla venovať von oknom sa jej rozostril, pripomínal hmlu ktorá prudko upadla do temnoty.