10. kapitola

132 10 2
                                    

Malé dievčatko na mňa hľadelo a ja naňho tiež. Malo oči prestne ako BamBam. Pozrel som na neho. Malé dievčatko si zdvihol na ruky a usmial sa. Na chvíľu som stratil zem pod nohami ale uvedomil som si jednu vec. Je to jeho dcéra.

,, Ahoj... " odzdravil dom sa potichu a on podišiel bližšie.

,, Kto je to?" vypadla zo mňa otázka a poukázal som na dievčatko.

,, Moja dcéra " usmial sa a pozrel na ňu.

Mal som pocit že som vnútorne umrel už dávno no toto ma znovu ranilo. Zavrel som oči a za viečkami sa snažil udržať prichádzajúce slzy.

,, Určite si d-dobrý otec" môj hlas sa klepal no aj tak som otvoril oči. Slzy si okamžite našli cestu von a ja som sa ich snažil zotierať.

,, Prečo plačeš? " spýtal sa BamBam m a naklonil sa ku mne.

,, J-Ja neviem" nasilu som sa zasmial a začal vzlykať. BamBam mi začal zotierať slzy. Pokrútil som hlavou no slzy sa nezastavovali.

,, Ja s-som myslel ž-že ma máš r-rád " zašepkal som a odsunul jeho ruku. Naklonil hlavu nabok akoby sa snažil vyriešiť nejakú hádanku.

,, Ja ťa mám rád" povedal a ruku znovu natiahol ku mne.

,, Nie " odstúpil som od neho a zakrútil hlavou.
,, Nemáš na rád. Len si ma využil!" ukázal som naňho prstom. BamBam vyvalil oči a pristúpil.

,, Nevyužil som ťa Yug- "

,, Nevyslovuj moje meno! Nechcem aby si sa mi viac plietol do života! " zakričal som na neho a znovu ustúpil. Ozvalo sa zalapanie po dychu a ja som si uvedomil, že sme v kruhu ľudí. Novinári mali vytiahnuté kamery a mne sa zahmlelo pred očami. To snáď nie. Očami som hľadal v niekom podporu no našiel som len výsmešné a uškŕňajúce sa tváre. Zavrel som oči a čupol si. Všetci sa mi vysmievali. Všetci sa len falošne usmievali.

Akoby som sa zmenšil. Alebo to oni všetci narástli? Naozaj neviem koľko som si zakrýval uši aby som ich nepočul. Viem len, že keď som otvoril oči a poobzeral sa bolo tu ešte viac ľudí. BamBama niekto ťahal preč. Rýchlo som sa postavil. Podlamovali sa mi nohy no mne to bolo jedno. Predieral som sa cez dav ľudí. Počul som hlasy reportérov. Začalo sa ochladzovať no mňa stále prenasledovali. Ako hladné psi.

New stylist ✔Where stories live. Discover now