DNA

2

Dni plynuli ako voda a ja už som si ani nepamätal kedy som naposledy s niekým rozprával. Bolo to tak zničujúce si uvedomiť, že som v mojej "izbe" na všetko sám. Teraz je asi 1:10 a ja neviem už zaspať. Mysleli by ste si, že deti ako my potrebujú veľa spánku ale nedalo sa mi. Cítil som sa moc osamelo. Započúval som sa do ticha, ktoré tu panovalo no moje myšlienky prerušilo buchnutie dverí, na ktoré sa všetci ostatný zobudili. Hlasné kroky sa približovali k mojej izbe a ja som nevedel čo mám robiť. 

Dvere sa otvorili a stál za nimi strážnik s malým dievčatkom mala dlhé vlasy a jej zelené oči mali v sebe iskričky nádeje. Hodil ju do izby tak surovo až spadla na zem a zabuchol dvere. Pozrel som sa na ňu. Nič nevravela. Len sa zdvihla a posadila na druhú postel. Na sebe mala dlhé bledomodré šaty. Jej bosé nohy mi napovedali, že asi nebude z bohatej rodiny. Triasla sa no nevyšiel z nej ani hlások len sedela a pozerala sa na svoje ruky. 

Bolo zaujímavé, že sa nerozplakala pod tým nátlakom od strážnika. Vyzerala krehká ako kvet ruže. Zvyšok dňa bolo trápne ticho medzi nami na druhý deň mi to nedalo a už som sa jej konečne niečo spýtal ,,Ako sa voláš?" zdvihla oči od zeme ,,Luna" ty? Neodpovedal som rodičov som si už nepamätal nieto ešte moje  meno prečo by som jej hovoril moje číslo? Alebo mi ho rodičia dali nejaké dlhe? Prečo som ho vlastne zabudol? Mám jej povedať pravdu alebo si nejaké meno vymyslieť? 

Vypadlo zo mňa len ,,J-Ja... už si ho nepamätám..." z oka mi vyletela slza a odvrátil som sa od nej. Slzy som už nevedel zastaviť jediné čo si pamätám bolo ako mňa vedú preč od mojich rodičov. Zacítil som ako mňa objala... bol som za to v tej sekunde vďačnejší než za všetko zlato. Otočil som sa tvárou k nej a odhrnul som jej vlasy. Usmiali sme sa na seba a dlhé hodiny sme sa rozprávali cítil som sa prvýkrát... taký... šťastný. Bolo to akokeby sme sa poznali odjakživa a pritom sme sa poznali len pár hodín. Vysvetlil som jej všetko ako to tu chodí a ona mi porozprávala odkiaľ sem prišla. Zistil som aj to že je o 6 rokov mladšia odomňa čo mi bolo veľmi lúto. Bál som sa o ňu viac ako o seba...