Stockholm Syndrome |PROJEKT|

2. Kapitola

Louis naozaj niekedy premýšľa, prečo existujú pondelky. Je to najhorší a najdlhší deň v týždni, a väčšinou vtedy píšu tie najťažšie testy. Tak tomu bolo aj dnes.

Po raňajkách sa brunet obul do Adidas topánok, a tým sa ešte doladil k svojej mikyne rovnakej značky a k čiernym rifliam. Vážne mu to dneska seklo, no koho by to mohlo zaujímať? V škole ho ignorujú úplne všetci, doma ho ignoruje mama, jediné miesto, kde si nepripadá až tak sám je park. Nádherný veľký lesný park, v ktorom sa pohybujú najmä staršie páry alebo naopak deti základných škôl. Louis to tam miloval viac než všetko ostatné. Niekedy si bral akékoľvek suché pečivo a hádzal ho miestnym holubom, ktorí sa mu za to vždy odvďačili šťastným hrkútaním.

Modroočko vedel, že tento deň nebude dobrý, ale žeby sa mu až tak nedarilo...

Prvú hodinu chcel stráviť na mobile, ale po pár minútach mu ho zobrala učiteľka, takže si len kreslil. Na prestávke za ním prišli chalani z tretieho ročníka, pretože chceli, aby im spravil prezentáciu na látku, ktorej vôbec nerozumel. Ako inak, odsúhlasil to. Čo iného mal robiť? Určite by za odmietnutie dostal päsťou, a tomu sa chcel aspoň dnes vyhnúť.

Na druhej hodine písali malú písomku, ktorú zvládol ľavou zadnou. Francúzštinu mal celkom rád, a je to jeden z predmetov, ktoré mu ako-tak išli.

Tretia hodina bola hodina testu. Pred ňou sa učil tak veľmi, až ho rozbolela hlava, no aj tak to zabudol. Nervózne si posledný krát prečítal pár konečných viet a vtedy sa mu pred tvár dostalo množstvo papierov. Povzdychol si. Nenávidím angličtinu.

Po trištvrtine hodiny mal spravené štyri úlohy, z pätnástich. Nezvládnem to, pomyslel si, keď na hodinách zahliadol čas 10:50. Snažil sa, vážne, no skazil to. Rozmýšľal, prečo sa to nenaučil včera. Vždy si všetko necháva na koniec, preto to potom dopadne zle.

Ale keď učiteľ odrazu vstal a s vyzváňajúcim mobilom odišiel za dvere, Louis sa na stoličke šťastím zavrtel a obzrel sa. Nemal veľa času a rýchlo to potreboval od niekoho opísať, inak by mal veľmi zlé výsledky, a to nemôže dovoliť. Nechcel skončiť v nejakej škole pre postihnutých - tak to nazýval. Nemohol.

,,Hej, Annie," sykol na dievča pred ním a ono sa naňho unudene a z časti nahnevane pozrelo.

Annie je jedna z mála ľudí v škole, ktorí sa vážne učia a pritom majú viac kamarátov než tí, ktorí sú len pekní a nosia značkové oblečenie. V prvom ročníku sa Louisovi páčila a on jej tiež, kým nezistil, že je gay. Odvtedy sa s ním nerozpráva a panuje medzi nimi napätá atmosféra.

,,Čo chceš?" vyštetkla vyššia blondínka sediaca pri zamračenej brunete a Louis si povzdychol. Catherine. Bola by celkom v pohode, keby sa do všetkého nevŕtala.

,,Annie," zavrčal Louis a dievčatá sa na neho prekvapene pozreli. Až po chvíli si uvedomil, že to mohlo vyznieť dosť divne a tak sa rýchlo opravil:,,teda, chcem pomoc od Annie!" rozhodil rukami a ony sa začali smiať.

,,A prečo by som ti akože mala pomáhať?" opýtala sa po chvíli smiechu a rozmýšľania menovaná.

,,Ak nebudem mať z testu viac ako pätnásť bodov, pošlú ma preč. Preto ťa prosím, pomôž mi! Viem, že som najbližšie roky nebol práve najmilší, ale teraz potrebujem vedieť odpovede! Spravím hocičo, len mi ukáž svoj test!" zakňučal Louis a nepohodlne sa zavrtel, keď zistil, že majú už len tri minúty.

,,Vravíš hocičo?" uškrnula sa bruneta.

,,Hocičo," prikývol chlapec a podal jej papiere, ,,prosím."

,,Fajn, fajn. Ale len pod podmienkou, že budeš odteraz... Môj priateľ," uprene naňho pozrela s úsmevom na perách. Vedela, že pre tých 15 bodov urobí čokoľvek, a aj keď je gay, stále ho má rada. Teda, ona ho stále miluje.

Louis stuhol a vyvalil oči. Toto nemôže myslieť vážne, pomyslel si. Veď vie, že je na chlapcov, tak o čo sa snaží?

Keďže nemali veľa času, modrooký rýchlo prikývol. Vôbec nemyslel na to, že by to Annie mohla mať tiež zle. Mohla sa zmýliť a popliesť si úlohy, mohla tam napísať úplné blbosti, no on to ignoroval. Ignoroval pocit, že to skazí. A ignoroval pocit, že by jej nemal veriť.

A to bola chyba.

~~~

,,Tommo!" zastavili Louisa v strede chodby traja chalani. Nenávidel ich, robili mu zle, urážali ho a znemožňovali pred všetkými, ale vedel, že keď vydrží to najhoršie tak prestanú. Nemohlo ich to baviť do nekonečna.

,,Čo je?" zamrmlal brunet a hnedooký narcis, Zayn Malik, sa zamračil. Bol to akokeby hlavný šéf party a ako jediný nenávidel slovné odpovede. Bol radšej, keď okolo neho prejavovali úctu a slabosť. Nepotreboval počuť ich zbytočné kecy.

,,Nejaký drzý, nie?" podišiel k nemu Liam Payne, Zaynova pomocná ruka, a chytil mu lem trička. ,,Takto sa s nami rozprávať nebudeš-"

,,Chalani, ide Johnsová!" upozornil ich ako posledný Niall Horan, asi najmilší a najtichší zo skupiny. No to neznamená, že nemal nič proti Louisovi. Všetci proti nemu niečo mali.

,,Malik a spol, vy sa asi nikdy nepoučíte! Už ste v riaditeľni boli nespočet krát a stále ste mi neporozumeli! Ani ma to veľmi neprekvapuje, že medzi nimi je aj pán Tomlinson!" začala sa rozkrikovať riaditeľka Johnsová, ktorá mala už najlepšie časy za sebou. Dokonca aj modrooký sa na ňu sťažoval, že by mala byť dávno v dôchodku.

,,Do riaditeľne! A vy ostatní, vráťte sa k svojim terajším činnostiam!" naštvaná J. sa otočila na opätku, a vyrazila do spomínanej riaditeľne.

Mám problém, pomyslel si Louis a so sklopenou hlavou nasledoval kroky štyroch ľudí pred sebou.