Stockholm Syndrome |PROJEKT|

1. Kapitola

Unudený na smrť si Louis ľahol do teplých perín, zapol notebook a naklikal doňho web, na ktorom skúsi nájsť nejaký nový seriál, ktorý ho aspoň na hodinu zaujme. Dúfa, že to neskončí tak ako minule, kedy nedopozeral ani jedinú časť zo Supernatural a už stihol spať ako zabitý. No čo už, to je Louis Tomlinson. Mladý, nevychovaný a nadosmrti znudený chalan z Doncasteru, ktorý si akosi pozabudol nájsť kamarátov a preto je teraz na strednej za najväčšieho idiota.

Brunet zavrtel hlavou a roztomilo nakrčil nosík, keď jeho oči našli film Päťdesiat odtieňov sivej. Nenávidel romantické filmy, a už vôbec nie túto erotickú katastrofu. Dobre, v živote to nevidel, ale počul o tom dosť veľa a už len tie reči mu stačili k primitívnemu názoru. Čistá hovadina.

Nakoniec sa rozhodol pre staré dobré The Big Bang Theory. Nikdy ho to neomrzí, vždy sa pri tom smeje ako nejaká postihnutá koza, ktorú vyľakalo trúbiace auto. Louis, prestaň, pomyslel si a sám sa nad sebou uchechtol. Vážne? Koza?

,,Louis! Kde si?!" započul mamin unavený, ale zato naštvaný hlas, pričom nemohol nepostrehnúť slabé kroky smerujúce k jeho izbe. Rýchlo zaklapol počítač, schoval ho pod vankúš a zobral prvú učebnicu, ktorú našiel pohodenú pri posteli. Vtedy sa otvorili dvere a do izby nakukla Johannah.

,,Čo som zase urobil?" pretočí očami a tvári sa, že je veľmi zaujatý do čítania posledného učiva. Zase preberajú nejakých historických ľudí z roku päťdesiat miliónov pred naším letopočtom. Zaujímavé, čo?

,,Ty sa ešte pýtaš? Pekne si pozri svoje výsledky z posledných testov," povie naoko kľudne Louisova mama a pred tvár mu vystaví kôpku papierov. Na všetkých je červeným perom napísané 0/30 a vo veľkom krúžku písmeno F.

,,Mami, dobre vieš, že sa mi škola hnusí a najradšej by som ju celú odbuchol, tak čo riešiš?" Louis testy položil na nočný stolík vedľa postele a zadíval sa na svoju vytočenú rodičku. Aj tak mu len povie, že sa má začať vzdelávať a neposedávať stále u notebooku, potom odíde a na druhý deň za ním príde znova. Brunet nechápe, ako ju to stále môže baviť. Na jeho mieste už by svoje dieťa poslal do súkromnej školy a ďalej ho neriešil. No kto by bol tušil, že sa presne to isté stane aj jemu? Teda, stalo by sa mu to, keby...

,,Riešim tu tvoju budúcnosť! Ak sa nezačneš učiť, budem ťa musieť preložiť na súkromnú školu pre žiakov s poruchou učenia, a to určite nechceš. Preto mám pre teba návrh. Buď budeš mať zo zajtrajšieho testu viac ako pätnásť bodov, alebo sa môžeš začať baliť do novej školy." Vtedy to Louisovi začalo dochádzať. Začalo mu dochádzať, že je v totálnych sračkách.

Po odchode Joe sa Louis zamkol v kúpeľni a odmietal vyjsť. Až keď zistil, že vo svojom útočisku strávil viac ako tri hodiny, odhodlal sa vstať a odpochodovať k mobilu, na ktorom mal niekoľko nových upozornení z Instagramu a Twitteru.

Mobil zamkol a položil na posteľ, potom zobral svoju učebnicu Angličtiny a začal študovať. Ako vždy mu to trvalo nesmierne dlho, preto sa po nekonečných skoro dvoch hodinách rozhodol aspoň najesť. Zišiel dole po schodoch a namieril si to do kuchyne, kde si z chladničky vybral ľahký jogurt a sadol si za stôl. Jeho mama bola zrejme znova v práci, ale na to už si zvykol. Pritom ako jedol si spomenul, ako naňho minule kričala aby si našiel brigádu a začal tiež zarábať, pretože to sama robiť nemôže. No keď to dokázala doteraz, prečo by jej to mal kaziť?

Prázdny téglik odhodil do koša a znova sa zavrel v izbe. Na učenie už kašlal, veď sa to môže naučiť aj zajtra v škole. Učiteľky vravia, že je prestávka na prichystávanie vecí, takže by mu nemali zazlievať, že sa učí pred hodinou. On si len prichystáva veci! Teda, skoro... Ale veď to robí každý, nie?

Tak či tak sa to už naučil dostatočne, a zajtra to znova zabudne. Proste sa to naučí v škole, nič viac, nič menej.

Brunet sa po chvíli spamätal a radšej si išiel dať rýchlu a studenú sprchu. To sa mu teraz bude najviac hodiť. Po sprche si pobalil veci do školy a zaľahol do postele. Niečo mu vravelo, že ten test zvládne. Musí ho zvládnuť. Nemôže dopustiť, aby ho odviezli preč z domu. Z Doncasteru. Býval tu od malička, tak prečo by sa tohto všetkého mal vzdať, len kvôli nejakému testu? Zvládnem to, hovoril si Louis predtým, než upadol to tvrdého spánku.

Modroočko stál na konci tmavej chodby a opatrne sa obzeral. Všade bola čiernota, nikde nikto. Len dlhá, úzka chodba, bez akýchkoľvek dverí.
Brunet sa pomaly vybral dopredu, keď zrazu sa na konci objavila silueta postavy. Louis sa začal triasť a ustupovať, no keď narazil do plesnivej steny za ním, vedel, že je v prdeli. Nemal kam ujsť a postava sa stále približovala. Keď už bola skoro pri ňom, začala revať ako nejaká zver. Znela ako tá postihnutá koza, ktorú spomínal. Celá tá situácia bola hrôzostrašná a Louis by povedal, že aj trochu reálna. Čo si to nahovára? Nič takéto neexistuje. Neexistuje to, je to len sen! Musí sa zobudiť.

A stalo sa.

---

Are you ready for it? 🖤