Poznám ju už od detstva. Od prvého dňa, kedy ju priniesli z pôrodnice. Už vtedy som vedel, že bude prekrásna. No nečakal som, že na mňa takto začne pôsobiť. Všetko na nej bolo krásne. Jej meno. Jej vlasy. Jej oči. Jej ústa. Jej postava. Jej duša. Bola dokonalá. Ja som ju tak videl. Videl som ju vyrastať. Dnes už má 18. Práve dnes. Je krásna. Budem sa stále opakovať aj keby vám to prišlo otravné. Poviem vám o nej aj viac. Ale najprv o tom, ako som ju spoznal. Mal som 4 roky keď ju priviezli z nemocnice. Videl som ako ju jej mama s otcom nesú do domu. Pozerali sa na ňu s takou láskou v očiach. Hral som sa na ihrisku futbal s kamarátmi. Viem, nebol to tak úplne futbal, boli sme deti. No keď som ju videl, svet sa zastavil a ja som sa pozeral na malé batoľa s otvorenými ústami a nechápal som, ako môže byť dieťa také krásne. Bez slova som odišiel z ihriska, moja mama netušila, čo to robím. Ja som len išiel za anjelom. Prišiel som k nim, pozdravil som jej rodičov a pozeral som sa na ňu. Povedal som, že je krásna. Prišla po mňa mama, zobrala ma na ruku, ospravedlnila sa jej rodičom, čo som vôbec nechápal, veď som nič zlé nespravil a ťahala ma preč. Takto som ju spoznal.
A dnes má 18. No ona o mne ani nevie. Bývam na opačnej strane ulice. Ale táto náhoda ma donútila sa zamilovať. Milujem ju už odkedy som ju prvýkrát zazrel a nikdy ju milovať neprestanem.
