Niekedy verím, že sa s odstupom času ľudia menia.
Neviem prečo som si myslela, že ty si sa zmenil k lepšiemu.
Neviem prečo som si ťa znova priviedla do života.
Neviem ako mi mohlo trvať celý rok, aby som si uvedomila, že si stále rovnaký.
Klameš a manipuluješ.
Našla som si niekoho s kým som šťastná a tebe stačila jedna príležitosť na to, aby si sa pokúsil poštvať ma proti nemu.
Nevyšlo.
"Ja som len chcel, aby si bola šťastná a s ním šťastná nebudeš. On je zlý. Počul som o ňom veľa vecí. Počul som čo všetko spravil."
"Čo všetko spravil?"
"Nepoviem. Nemôžem. Nechcem ti kaziť šťastie."
"Práve to robíš a ja si toto už pokaziť nechcem. Konečne mám v živote aspoň niekoho kto sa ma nesnaží mať len pre svoj vlastný prospech. Maj sa."
A potom tá správa...
"Zabudni na to. Pomýlil som si ho s niekým."
Takže si to zhrňme.
Ty si si ho s niekým pomýlil. Kebyže tomu uverím a zase si pokazím niečo na čom mi tak záleží, tak by si nič také nepovedal. A bolo by to zase o tom, že si mi ušetril trápenie a ochránil ma. A keď už si sa tak strašne pomýlil tak ti to nestálo ani za jedno 'prepáč'?
