Fight hard, love harder.

So, this happened.

Cítiac ako mi pot steká po zátylku som sa prevrátila na druhú stranu a nespokojne som otvorila oči. Harryho ruka ležala vystretá len pár milimetrov od môjho chrbta a moje lakte ma nadvihli, aby som si prstami mohla pretrieť oči. Až po chvíli som si uvedomila, že prestieradlo, ktoré ma zakrývalo je teraz z väčšiny padnuté na zemi a moje nahé telo je vystavené príjemnému teplému vzduchu, ktorý vládol v izbe. Natiahla som sa po telefóne ležiacom na nočnom stolíku vedľa mňa a skontrolovala koľko je hodín. 6:00 a.m. a pár zmeškaných hovorov od Jaclyn za poslednú hodinu. Nemá tá žena čo robiť o desiatej večer?    

S úsmevom som sa pozrela na Harryho odfukujúceho v šere vedľa mňa a potichu sa zdvihla z postele hľadajúc niečo čo by som si mohla na seba navliecť a opatrne sa vytratiť z izby. Končeky mojich prstov zavadili o Haroldove tričko a ja som si ho bez váhania obliekla a zdvihla sa s telefónom v ruke vytáčajúc Jaclynino telefónne číslo. 

,,Gabriella?" ozvala sa po dvoch zvoneniach a ja som vycítila, že niečo nie je v poriadku.

,,Ahoj, Jaclyn, deje sa niečo?" narovnala som sa a chrbtom sa oprela o stenu na chodbe vedľa dverí, z ktorých som vyšla. 

,,Hm, nie ani nie. Ako sa darí Harrymu? A kedy sa budeš môcť vrátiť domov?" opýtala sa ma akoby vôbec nepremýšľala a ja som si pretrela oči snažiac sa byť čo najtichšie.

,,Bude to dobré, len sa z toho musí spamätať a neviem ti presne odpovedať. J, si si istá, že je všetko v poriadku?" 

,,Áno, len sa tu toho kopí a nejako to prestávam zvládať. Mohla by si prísť domov, čo najskôr sa bude dať? Možno aj sadnúť na najbližšie lietadlo a ísť domov? Naozaj ťa potrebujem." vedela som, že mi klame a taktiež, že mi to naozaj nepovie po telefóne, takže to znamenalo len jediné - nemám inú možnosť len ísť domov a zistiť to.

,,Skúsim zistiť kedy môžem čo najbližšie priletieť a dám ti vedieť, môže byť?" zhlboka som si povzdychla a pohrávala sa so záderom na mojom prste.

,,Ďakujem, si poklad. Idem si ľahnúť, pozdrav Harryho. Dobrú noc." zarepotala veľmi rýchlo a takou istou rýchlosťou aj zrušila hovor. So zmäteným výrazom na tvári som sa pozrela na svietiaci displej a otočila sa vchádzajúc naspäť do izby. Harry bol rozvalený na celej posteli očividne potešený z toho, že ju má celú pre seba a na mojej tvári sa rozhostil široký úsmev pri spomienke na poslednú noc. Jedna časť môjho vnútra ma karhala za to, že som tak rýchlo podľahla pokušeniu, ale tá druhá, a o podstatne väčšia, bola rada, že som to už konečne nechala vyplávať na povrch. Telefón som displejom dole položila na nočný stolík a vkĺzla naspäť pod perinu nadvihujúc Harryho pažu, aby som si uvoľnila miesto. Jeho rozstrapatené kučery sa odrazu nadvihli a ospalým pohľadom na mňa zazrel. 

,,Gab?" ozval sa omámene a otočil sa smerom ku mne nechávajúc ma ľahnúť si k nemu pričom sa jemne uložil na mojej hrudi žiadajúc pohľadom, aby som ho hladkala. 

,,Ššš, iba som trošku rozprávala s Jaclyn, môžeš spať ďalej." zašepkala som jemne a prstami kreslila nezmyselné obrazce po jeho chrbte prikladajúc svoje pery na jeho čelo.

,,Prečo ti volala Jaclyn?" napoly v ríši snov neodolal opýtať sa otázku, ale ja som vedela, že nemá zmysel odpovedať keďže hneď na to začal jemne chrapkať a moje viečka taktiež dosť oťaželi.

***

,,Harry, už som ti povedala, že bude lepšie ak ostaneš tu s Anne a Gemmou." povedala som už zúfalo na piatykrát a posadila sa na sedačku v obývačke. 

,,Vieš veľmi dobre, že chcem ísť s tebou." povedal tváriac sa nahnevane ako malý chlapec a sadol si vedľa mňa. Už pár hodín som sa snažila presvedčiť Harryho, aby so mnou neletel hneď naspäť do Londýna, keďže sa mi podarilo zabookovať si letenku na zajtrajšie poobedie, ale z jeho strany je to len nezmyselná tvrdohlavosť.

,,Áno, aj ja by som bola rada, ale Jaclyn ma potrebuje vo firme takže budem neustále pracovať a aj tak by som sa ti nemohla venovať. Prosím, proste ostaň tu s rodinou a o pár dní, týždeň, prídeš naspäť." snažila som sa ho presvedčiť keďže som vedela, že Anne a Gemme by zlomilo srdce keď by odišiel tak narýchlo.

,,Och." povzdychol si asi najhlasnejšie ako len vedel a hodil na mňa psie oči dúfajúc, že povolím, no bezúspešne.

,,Ja viem, ale sprav mame a Gemme radosť a stráv s nimi trochu času. Sľubujem, že na teba budem čakať a tešiť sa." prstami som sa dotkla jeho dlaní a povzbudivo sa usmiala vediac, že som dosiahla svoje. 

,,Dobre, dobre, ostanem tu ešte týždeň." usmial sa nad mojim veselým pohľadom a nastavil jednu stranu tváre, aby som mu naň mohla vlepiť bozk.

,,Objednáme si konečne tú pizzu alebo budeš na mňa pozerať ako šteňa celý čas, čo ti bude škvŕkať v bruchu?" zasmiala som sa a vtiahla si ho do náruče objímajúc jeho krk.

,,Ehm. Neruším vás hrdličky?" ozval sa Gemmin hlas spoza našich chrbtov a ja som sa hneď snažila odtiahnuť od Harryho, no ten sa ani nepohol. Môj mozog ešte nespracoval, čo sa minulú noc stalo a nevedela som, či som pripravená posunúť sa ďalej aj keď toto bola iba Gemma a tá nás videla ako pár, keď sme ním ešte ani neboli. Sme ním teraz?

,,Idem objednať tú pizzu." zašepkal Harry jemne vedľa môjho ucha a dal mi jemnú pusu na čelo nechávajúc ma na pospas jeho sestre a jej nadvihnutému obočiu.

,,Uhm, možno sa včera niečo stalo?" povedala som nejasne a zasmiala sa nad iskričkami tancujúcimi v očiach Harryho sestry. 

,,Dievča, nemusíš mi to popisovať, presne viem o čom hovoríš a nebudem sa viac vypytovať. Radšej otvorím fľašu vína a ideme si niečo skvelé zahrať." Gemmine kroky sa vydali smerom k vytríne, kde mali rôzne fľaše plné alkoholu, a na jej tvár sa uvelebil šťastný úškrn. 

,,Jedlo tu bude do štyridsiatich piatich minút." Harryho usmievavá tvár sa vynorila naspäť spoza roha a ja som sa stále nevedela spamätať z úplne nezvyčajnej reakcie jeho sestry. Môj úsmev trochu pohasol keď som si uvedomila, že zajtra už budem sedieť sama v lietadle cestou domov.

,,Výborne." usmiala som sa a už necukla, keď si ľahol vedľa mňa a jemne ma objal sledujúc jeho sestru ako bojuje s otvárakom na víno a snaží sa otvoriť fľašu. V tom momente mi to došlo - som šťastná ako blcha a nikto mi to nemôže vziať.