Fear.

92 8 1
                                    


,,Harry chce, aby som s ním šla do štátov kvôli jeho otcovi." vyhŕkla som odrazu, keď som bezmocne vtrhla do Jaclyninej pracovne a vybrala sa rovno k jej stolu zabuchujúc za sebou dvere.

,,Wohoou, prekne popriadku, sestrička. Čože chce?" prekvapený tón Jaclyninho hlasu ma ešte viac zneistil a ja som sa zvalila do kresla oproti mojej sestre.

,,Harryho otec dostal infarkt a jeho mama ho prosí, aby sa vrátil do štátov, pretože to pre neho môže byť posledná šanca ako sa s ním rozlúčiť, no Harold si postavil hlavu a odmieta tam ísť, pričom tvrdí, že je schopný to prehodnotiť iba v tom prípade, ak pôjdem s ním." zúfalstvo v mojom hlase naberalo na obrátkach pri pohľade na pokoj Jaclyn, ktorá si sedela vo vlastnom kresle ako boss bossov a popíjala si vanilkové latte.

,,Čo chceš teraz robiť?" opýtala sa ma tváriac sa, že netuší, že som si pre radu prišla k nej a zapozerala sa mi do očí.

,,No, čo ti ja viem? Radu čakám z tvojich úst." moje vnútro začínala chytať panika - nechcela som nechať Harryho otca bez svojho syna, no zároveň som nevedela, či je to tak dobrý nápad.

,,Popravde, nemám nejaký silný pocit, že by to bol najlepší nápad, ale ak je Harry schopný zmeniť názor len vďaka tebe, možno by si ho mohla nejakým spôsobom spracovať, aby sa udobrili s otcom a neskončil ako my dve. Zároveň, po predvčerajšku nie je celkom skryté koľkú náklonnosť máte medzi sebou, takže by to mohlo pomôcť aj tebe, aby si si konečne utriedila myšlienky." usmievajúc si usrkla zo svojej kávy a znova sa ponorila späť do kresla.

,,Čo si to povedala?" zasekla som sa v pohybe a zapozerala sa priamo na moju sestru.

,,Povedala som, že by to mohlo pomôcť jeho vzťahu s otcom, ak tam pôjdeš." zopakovala neisto a nechápavo na mňa zazrela.

,,Nie, nie. Myslela som to s tou náklonnosťou. Zbláznila si sa? Kde si niečo také videla?" zasmiala som sa nervózne a zároveň sa ošila na mieste.

,,Keď myslíš." otrávene zatiahla a zapozerala sa do papierov pred jej nosom.

,,Pôjdem s ním do štátov." povedala som odrazu do ticha a Jaclynine oči sa na mňa zapozerali čakajúc opodstatnenie. ,,Nikdy by som si neodpustila, keby sa kvôli mne nerozlúčil s otcom." môj dôvod asi nebol práve tým, čo by Jaclyn potešil, ale aj napriek tomu sa diabolsky uškrnula.

,,Myslím, že robíš dobre, no stále si dávaj pozor hlavne sama na seba. Vieš aká niekedy si." pohrozila mi a ja som sa rozosmiala berúc do ruky telefón, aby som zavolala Harrymu nech nestrácame čas. 

,,Si naozaj milá." zasmiala som sa, keď som si vyzváňajúci telefón priložila k uchu a čakala kým mi to Harry zdvihne. 

,,Gabriella?" Harryho ospalý hlas sa ozval z druhej strany linky a ja som sa postavila z kresla a prešla k oknu.

,,Prepáč, zobudila som ťa?" opýtala som sa neisto a zahryzla si do pery.

,,Áno, ale nič sa nestalo. Deje sa niečo?" hlas sa mu pomaličky prečisťoval a ja som si neustále hrýzla do vnútornej strany líca.

,,Áno, teda nie. Chcela som ti len povedať, aby si zabookoval najbližšie letenky do LA - ideme za tvojim otcom a nie neberiem ako odpoveď."povedala som rázne a zamračila sa, aby som sama sebe dokázala, že zo mňa sála autorita.

,,Myslíš to vážne?" nemohla som si pomôcť, ale cítila som z jeho strany štipku radosti? Každopádne mu nesmiem dovoliť, aby sa nemohol rozlúčiť so svojim otcom aj keď sa sám tvári, že ho neznáša.

,,Áno, Harry. Musíš ísť za svojou rodinou a ak si tak tvrdohlavý ako sa tváriš, tak tam pôjdem s tebou." zatiahla som rozhodne a zapozerala sa na ľudí pod našou budovou ako sa každý jeden z nich niekam ženie.

,,Dobre." povzdychol si vediac, že ma je márne presviedčať a ja som sa víťazne usmiala sama pre seba. ,,Pozriem sa, čo je voľné a zavolám ti, dobre?"

,,Dobre, ja sa bežím domov zbaliť." zložila som a otočila sa na Jaclyn, ktorá ma pobavene sledovala a vyplazila na ňu jazyk.

***

,,Harry, naozaj mi dovoľ zaplatiť za svoju letenku - veď si predsa vybral prvú triedu." nahodila som psie oči, keď sme sa usadili na svojich miestach v lietadle pripravujúc sa na odlet.

,,V žiadnom prípade. Do štátov letíš kvôli mne, tak všetko platím ja a viac o tom s tebou nediskutujem." povedal rozhodne aj keď som videla, že mal namále, aby povolil a zatvárila sa, že som urazená, aby to aspoň na chvíľku ľutoval. Mysľou mi preletela myšlienka, ako by som sa cítila, keby Harry odchádzal bezo mňa a až ma striaslo pri predstave, že by bol odo mňa cez polovicu zemegule ďaleko aj napriek tomu, že medzi nami nič nebolo. Niečo v mojom vnútri mi tvrdilo, že som spravila najlepšie čo som mohla, keď som ho presvedčila, aby šiel. S hlasom letušky som sa pripútala a čakala kým sa pohneme. Z Harryho strany bolo dlhšiu dobu ticho a tak som sa kútikom oka pozrela na jeho strnulé telo. Všimla som si ako kŕčovito zviera operadlo a v tej chvíli mi došlo, že má panický strach z lietania.

,,Harry? Si v poriadku?"dlaňou som sa dotkla jeho prstov a čakala kým sa na mňa pozrie.

,,Uhm, myslím, že áno." jeho hlas bol plný strachu a ja som nevedela čo robiť. Dlaňou som vzala tú jeho a preplietla si s ním prsty, pričom som sa pohladila po líci. Pohľadom prebodol ten môj, keď si uvedomil, čo som spravila a ja som v momente cítila, že sa jeho telo uvoľnilo, na tvári sa mu rozležal úsmev a oči mu zažiarili šťastím.

***

Harry

Sledujúc Gabriellu ako pokojne spí vedľa mňa sa mi pred očami prehrávala situácia, keď si preplietla prsty s mojimi a jemne si prešla po líci slastne zatvárajúc oči. Slovami som nevedel vysvetliť, čo sa v tej chvíli odohrávalo v mojej hlave a v mojom bruchu vybuchla asi ZOO plná divokých zvierat. Dotyk s jej jemnou pokožkou prebudil vo mne všetky prachom zapadnuté pocity a ja som si bol milión percentne istý, že ju milujem nadovšetko, čo na svete existuje. Nikdy by som neveril, keby mi niekto povedal, že iný človek môže pre mňa toľko znamenať, ale ak by sa rúcal svet, tak mojim jediným želaním by bolo zachrániť Gabriellu. Jej sladká tvár potichu odfukovala vedľa mňa a ja som sa usmial naťahujúc ruku za jej tvárou, pretože som ju chcel znova cítiť. Keď sa moja ruka dotkla jej pokožky, Gabi sa otočila tvárou ku mne a pevne mi objala ruku zarývajúc svoju tvár do môjho svetra. Opakujúc po nej som vtlačil svoj nos do jej vlasov a plnými pľúcami vdýchol jej vôňu, pričom som pomaly zatvoril oči a bolo mi úprimne jedno, že na palube tohto lietadla musím vydržať ešte pár nekonečných hodín.

Fight hard, love harder.Where stories live. Discover now