Dievča, ktoré je večne drzé, má rada sarkazmus, dážď a motorky, nastupuje na ďalšiu školu. Okolo srdca má vybudované pevné štíty cez ktoré nikoho neprepustí.
Na novej škole však všetkým musí ukázať že ju nevolajú BadGirl len tak pre nič za nič.
No...
Keď som sa ráno prebudila na zvuk budíka, reálne som ho hodila na zem.
On však zvoniť neprestal a ja som sa otrávene postavila. Božeee, to neviem ani vypnúť pojebaný budík?!
Zašla som do šatníka a vybrala odtiaľ oblečenie na nový deň.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Pripravená som zbehla dole po schodoch, z chodby si vzala moju kabelku s kľúčmi od motorky.
Otec mi včera nadiktoval adresu mojej novej školy, je trochu ďalej ako moja stará ale nič hrozné.
Zasa som si vzala moju čierno červenú motorku a smutne hľadela na druhú, čisto čiernu a bez SPZ-dky.
Naštartovala som motor a chcela ísť do školy, ale neznášam tú pomalú prevádzku.
Zrýchlila som tak, ako by som nemala a namiesto 20 minút som bola u školy už za 10, aj keď som stále meškala.
Keď som konečne zastala na parkovisku, bolo prázdne keďže všetci boli na hodine. Teda, skoro všetci.
Pri nejakom múriku stali asi piati chalani, potetovaní a s cigaretou v ruke. Jasné, že Badboys školy.
Traja stáli viac na boku, výzorom boli skoro identický a každý z nich mal na zápästí malé tetovanie.
Ďalší z nich bol blonďák, no s hnedými očami, namysleným výrazom, veľa tetovaniami a piercingom v obočí. Neviem prečo, no už teraz som cítila znechutenie, aj z jeho tváre, výrazu a mierne vypracovaného tela. Keď hovorím mierne, myslím naozaj mierne.
Posledný sa opieral o múr, hlavu mal mierne zaklonenú dozadu a práve vyfukoval dym z cigarety.
Čierna ofina mu padala do sivo modrých očí, z ktorých vyžarovala energia. Na perách mu hral úškrn, no hlavne som si všimla piercingu v kútiku pier.
Pohľad som presunula na jeho vypravované paže a brucho. Nebol to ten typ kulturistov, ktorý boli až príliš namakaní, až sa mi to zdalo nechutné, ale ten dobrý typ, ktorý u neho vzbudzoval ešte väčšiu atraktivitu ako doteraz.
Elegantne som dokráčala až k nim a zobrala som čiernovlasému chalanovi cigaretu z ruky, z ktorej som si pár krát potiahla.
,,Cica, nie si nejaká odvážna?"
,,Ja nikdy. Lenže ak ma ešte niekedy nazveš cica, tvoja odvaha klesne hlllllboko dole." A pri predĺženom L som rukou znázornila klesanie dolu.
Ešte raz som si potiahla z cigarety a podala ju tomu s čiernovlasému.
,,Mimochodom, ako sa vlastne voláš?" Chcela som vedieť jeho meno aby som ho nemusela volať Ten čiernovlasý.
,,Noah." Egoisticky sa na mňa uškrnul. Heh, chlapče ja nie som žiadna hračka že ma ošukáš a potom odhodíš.
,,A ty, Cica?" Nie, nebol to Noah ale ten pochybný blonďák, ktorý naschvál zdôraznil Cica.
Podišla som k nemu bližšie a flirtovne sa k nemu nahla.
,,Zlatko, takéto názvy si nechaj pre svoje kurvy doma, okej? A teraz ak dovolíš, idem za riaditeľom nahlásiť sa ako nová žiačka. A takto ma prosím ťa už nevolaj, dobre miláčik?"
Hodina zrejme skončila, keďže zrazu na parkovisku nebolo prázdno, ale okolo nás bol vytvorený kruh ľudí.
Dúfala som, že keď ma videli že som si dovolila aj na týchto tu, budú ma rešpektovať a nebudem ich tu musieť mlátiť.
Oblizla som si pery a vydala sa smer - Riaditeľňa.
Ja viem, nič moc kapitola 😅❤️ Uvidíme sa teda pri ďalšej
