Buď, alebo - Ben Hardy

13. kapitola

Mojim telom prebehla bolesť. Skutočná. 

Nebol môj prvý, ale bolo to neznesiteľné. Bola som celá v kŕči, pretože v posteli som už dlho nikoho nemala. Opatrne sa ku mne sklonil, chytil moju tvár do rúk a utrel mi slzy.

"Dnes to nepôjde," zašepkala som. 

Nežne mi dal bozk na čelo: "To je v poriadku."

"Mrzí ma to."

"Prestaň," položil mi ukazovák na ústa, "ty za nič nemôžeš."

Akceptoval to. Nenútil ma do toho. Ešte stále otrasená som vstala z postele, obliekla si znovu biele tričko a športové kraťasy a zdvihla zo zeme jeho tričko. 

"Nechaj ho tam," zahryzol si do pery, "ja dnes nikde nejdem."

Potiahol ma späť do postele. Sadla som si a pohľad uprela naňho. Cítila som, že ma každou sekundou priťahuje viac a viac. Nie len jeho telo, hlboké oči a nádherný úsmev, z ktorého sa mi podlamovali kolená. Nie len jeho žilnaté ruky, božská telesná vôňa alebo blond vlasy. Vyžarovala z neho energia konať dobro za každých okolností. 

Ostali sme ticho. Dôverne si ma prezeral a hladil ma, akoby chcel, aby som zabudla na to, že som pred chvíľou nebola schopná milovať sa s ním.

"Chceš tu naozaj prespať?" spýtala som sa neveriaco po odmlke.

"S vrátnikom som už kamarát, neboj sa."

"A čo chceš teda robiť?" 

Prstom ukázal na filozofickú knihu a slovník. 

Zasmiala som sa: "Nikdy nie je prineskoro na debaty o zmysle bytia."

Pokračovali sme tam, kde sme pred pár týždňami prestali. Mimovoľne som si ľahla k nemu a držala knihu pred našimi očami. Potichu sme čítali stranu po strane a na konci kapitoly sme rozoberali jej obsah. Páčilo sa mi počúvať jeho hrubý medový hlas, dokázala by som ho počúvať hodiny. 

V polovici nasledujúcej kapitoly som si však uvedomila, že nespolupracuje. Otočila som sa na neho a zbadala, že zaspal. Vyzeral ako padlý anjel. Ešte hodnú chvíľu som ho sledovala a potom som šla zhasnúť. 

Spokojne som si ľahla späť a hlavu položila na jeho hruď. Jeho telo bolo horúce a s každým úderom jeho srdca som bola ospalejšia. Pozvoľne som zavrela oči. Tešila som sa ako sa ráno zobudím vedľa neho. 

Ráno ma však čakalo prekvapenie.

Moja posteľ bola prázdna.