Jazdkyňa

Neopatrné zaobchádzanie

„Čo doviedlo tvoj nechutný ksich do tejto izby?“ povedala znechutene.

„Nebola tu Luci?“

„A prečo ťa to zaujíma?“

„Spravil som hlúposť.“

„Akoby si ich nespravil už dosť.“

„Odložme našu pretvárku, Rhina. Nepovedala si Luci o tom divadle, čo tu každý hrá, že?“

 Rhina zhíkla a pustila práve zloženú sukňu. Zabudla. Ako inak. Vtiahla ma dnu a zavrela dvere.

„Myslela som, že si jej to povedal hneď, ako si ju priviedol.“

„Veci sa trochu... skomplikovali.“

„Čo si jej vlastne spravil?“

Sadol som sa na posteľ vpravo a dal sa do rečnenia. Medzi mojim rozprávaním má Rhina takmer zabila.

„Musíš ju nájsť skôr než sa to niekto dozvie. Nechcem aby mala rovnaké renomé ako ja. Budem ťa kryť keby sa niekto pýtal, kam si sa podel.“

...

 

Nigrum ma vzal do lesa kde bývala Alama. Dúfal som, že práve sem Luci išla. Presne to isté by som spravil aj ja. Vrátil sa domov. Pristáli sme pred lesom. Nigrum ako obvykle ostal a ja som sa vybral dnu. Išiel som tou istou cestou, ako predtým.

„Za tebou!“ ozval sa chlapčenský hlas odniekadiaľ.

Schoval som sa za mohutnejší strom a rozhliadal sa. Od rieky bežali dvaja chalani, asi v mojom veku. Prenasledovala ich Luci. Pravú ruku mala pred sebou. Zem pred chlapcami povstala a vytvorila obrovskú stenu. Jeden z nich do nej narazil, druhý stačil zabrzdiť. Otočili sa k nej tvárami. Tasil meč a pustil sa proti Luci. Ona ani len neuhla. Ostrá čepeľ preletela jej bruchom a krvavý hrot vyšiel z jej chrbta. Nie! Luci si kľakla a... rozplynula sa. Neveriacky som pozeral na miesto, kde pred chvíľou bola. Odrazu sa objavila pri chlapcovi pri stene. Zareval a uskočil. Aj on vytiahol svoj meč, no to už jeho spoločník sekol a trafil Lucino plece. Vystrekla z neho krv a jej ruka dopadla na zem. Bol to nechutný pohľad. Síce som bojoval, no nikdy som nič takéto neurobil. Ale ako je možné, že Luci toto dokázala? Opäť sa vyparila a objavila opodiaľ. Chalani sa otočili chrbtami ku mne a bežali za ňou. Vyšiel som spoza stromu a chcel sa k ním priblížiť, keď mi cestu skrížila Luci. Vystrela ruku a mňa okamžite uväznila zem. Pozrel som sa na tých dvoch. Pred sebou mali ďalšiu Luci a snažili sa ju trafiť. Tentokrát sa uhýbala, no neútočila. Toto nie je Luci. Ona by nikdy nič takéto nespravila. Pozrel som sa na postavu, čo stála predo mnou.

„Potrebujem ísť za Luci,“ povedal som, akoby som veril, že práve ona ma k nej dokáže zaviesť. „Musím sa jej ospravedlniť,“ dodal som šeptom.

Zacítil som voľnosť. Kópia ma pustila a otočila sa chrbtom.

„Poď,“ povedala chladno.

Rozbehla sa smerom k potoku. Akonáhle sme boli pri ňom, zastala. Otočila sa vpravo, k metrovej skale. Nadvihla ruku. Balvan sa zatriasol a odkotúľal. Odhalil tak malý vchod.

„Tu sa Luci schovávala, keď si ju prvý raz prenasledoval. Je tu aj teraz. Svetlo ťa nej zavedie.“

Skôr, než som stihol čokoľvek povedať, vyparila sa. Balvan sa začal vracať na svoje miesto. Neváhal som ani sekundu a vbehol dnu. Práve včas. Vchod sa uzavrel. Vnútri bola tma ako vo vreci, no vďaka svojej špecializácii na tmu som videl perfektne. Šiel som pomaly a hľadal svetlo, alebo niečo, čo sa mu mohlo podobať. Pomaly sa z tmy stávalo šero. Jaskyňu, čo som si doteraz neuvedomil, pomaly skrášľovali malinké kryštáliky, svietiace mi na cestu. To musí byť svetlo. Šiel som podľa nich. Zatočil som doprava a ocitol sa v kaši. Predo mnou boli tri čierne uličky. Ktorú teraz? Snažil som sa nájsť čoby len náznak svetla, no nič. Zatvoril som oči a dal na otcove slová: Zlatá stredná cesta, chlapče. Nadýchol som sa a vykročil. Keď som sa dotkol stien, ozvalo sa dunenie. Obzrel som sa a uvidel niečo, čo som nečakal. Dvaja Griomy - hady o dĺžke piatich metrov a šírke tak meter, vyliezli z bočných komnát. Zasyčali a začali sa plaziť ku mne. Dal som sa do behu. Bežal som najrýchlejšie ako som dokázal, no ani to nestačilo. Boli príliš rýchli. Vbehol som do širšej miestnosti. Griomy ma predbehli a zatarasili cestu predo mnou. Čo teraz? Griomy sú známy tým, že na nich neúčinkuje mágia. Zdvihli svoje čierne hlavy a vyplazili jazyky, sprevádzané sykotom. Chvíľu len tak stáli. Dokonca som dúfal, že im ujdem. Odrazu vyštartovali. Otvorili papule a odhalili dva jedom nasiaknuté zuby. Toto je môj koniec. Zavrel som oči a očakával bolesť.

„Key, Gya! Stačí!“

Syčanie ustalo. Odhodlal som sa otvoriť oči. Luci stála pri chvostoch Griomov. Obidvaja akoby skameneli, nepohli sa ani o kúsok.

„Nie je jedlo. Vráťte sa a počkajte ma!“

Griomy si ľahli sa zem a so sykotom opustili miestnosť.

„A ty! Vypadni! Inak ťa nabudúce nebudem kryť.“

Otočila sa na odchod.

„Počkaj!“

Zastala. Moja šanca.

„Luci,“ otočila sa ku mne, „viem, že to vyznie zvláštne, no nie som taký, ako sa správam v škole. Vieš...“

„Nechaj ma hádať. Iba hráš svoju rolu?“

Nadvihol som obočie úžasom. Ako...? Uvidela môj výraz. Povzdychla si.

„Tá škola je peklo, rovnako, ako ostatné na ktoré som chodila. Nemysli si, že tvoje vykrútenie ruky by ma vyhnalo sem. Bolo to niečo iné.“

„Čo také?“ spýtal som sa s pobavením.

Venovala mi nenávistný pohľad. Sakra, prišiel som sa ospravedlniť a namiesto toho sa vysmievam. Luci otvárala ústa s odpoveďou. Zastavil som ju.

„Nemusíš mi to hovoriť. Prišiel som kvôli dvom veciam. Za prvé, prepáč, že som na teba tak vybehol. Za druhé, bol by som rád, keby sa o tomto nikto nedozvedel.“

Luci

Chcela som sa smiať, no udržala som to v sebe. On sa mi ospravedlňuje? Je pravda, že som dúfala, že nie je ako ostatní. No toto ma dostalo. Zdvihla som ruku a stopla ho.

„Fajn. Vráť sa do školy. Prídem, len čo nakŕmim Griomov.“

„To ich chceš kŕmiť tými chlapcami?“

Ako vie o tých dvoch? Jaj, jasne. Kópia vravela, že sa do toho takmer vmiešal.

„Nie som netvor. Vlčie mäso im stačí.“

Otočila som sa a zdvihla dva pláty mäsa zo zeme. Vydýchol si.

„Fajn, takže, toto...“

„... sa nikdy nestalo. Ty hraj svoju rolu a ja budem tú svoju. Keby bol veľký problém na toto zabudnúť, rada poprosím Alamu o pomoc.“

...

Potom, čo som nakŕmila Griomov som sa vrátila do školy. Všetko sa vrátilo do normálu. S Nickom sme sa opäť nenávideli. Rhina sa mi ospravedlnila, že ma neinformovala o divadelnej scéne na škole. Upokojila som ju a povedala, že ja sa nič nebudem hrať.

*A ďaľšia... dúfam, že sa vám ľúbi...:)

Sikakm