Choď do riti, Noah!

>1<

V mojom živote existujú len tri veci.

1. Motorky
2. Cigarety
3. Alkohol

Mnoho ľudí by ma nazvalo mrchou, štetkou, pi*ou a neviem čím všetkým.

A možno tým aj som, no nie vždy som bola. Ako každý, no najprv by som vám to mala vysvetliť.

Každý má svoj príbeh, od ktorého sa odvádza celý jeho život.

Možno by som vám mala priblížiť ten svoj.

Takže, najprv asi tak, že som adoptovaná.

Moji rodičia zomreli keď som mala 4, boli to celkom známi ľudia v biznise , no viacej známa je moja babka, svetoznáma modelka, ktorá sa o mňa nezaujíma, a preto som zostala v detskom domove.
Ale nie nadlho, pretože ten kto má veľa peňazí na účte, má rodinu zaobstaranú rýchlo.

Kto by predsa nechcel bohaté dieťa?

A možno tak to začalo, ťažko povedať.

Už ako malá som si uvedomila, koľko mám peňazí na účte a prečo sa o mňa adoptívne rodiny bijú.

Chcela som, aby si ma adoptoval niekto, kto ma má rád kvôli mne, a nie kvôli peniazom.

Začala som robiť problémy v škole, začala sa zo mňa stavať bitkárka a u rodín som nikdy nevydržala dlhšie, ako pol roka.

Teda, česť výnimkám, mala som jednu rodinu, ktorú som ľúbila, a aj ona mňa, no zomreli.

Čo povedať, asi prinášam smolu.

Po týchto skúsenostiach som sa naučila, že cítiť sa nevypláca.

A tak sa zo mňa stalo to, kým som teraz.

Bezcitná mrcha, tak ma nazývajú najčastejšie. A je to pravda.

Čo vám poviem, takýto život sa mi páči a vyhovuje mi. Naozaj, nikdy by som ho nevymenila.

Momentálne som už 2 roky u jednej rodiny, no ich matka zomrela a o mňa sa vôbec nezaujímavú. Iba o moje peniaze, aj keď bohatí sú celkom dosť.

Takže som sa rozhodla, že už nebudem milovať. Nebudem cítiť. Príliš to bolí, nevyplatí sa to- moje životné motto.

Je to tak ľahšie, naposledy som plakala pred 13 rokmi.  Odvtedy už nikdy.

A tak mi momentálne nikto neostal.

Teda, možno tak ešte nemožný brat a otec ignorant.

A teraz poďme k veciam, či neznášam.  Ako napríklad nafúkaných idiotov čo jazdia na motorke kvôli tomu, aby na nich leteli baby.

Z mojich myšlienok ma pretrhlo odpočítavanie.

,,3!"

Nadýchla som sa.

,,2!"

Nohu som položila na pedál.

,,1!"

Vydýchla som.

,,Štart!"

Privrela som oči a čo najvyššou rýchlosťou som vyštartovala z cieľa.

Vzduchom sa šíril plyn z výfukov, ktorý ma trochu zašteklil v nose, no nekýchla som.

Po chvíľke jazdy sa vedľa mňa ocitol nejaký chalan, ktorý sa na mňa zaškeril a ukázal fucker,no o pár sekúnd nabúral. Zaškerila som sa.

Jeho vina, nemá machrovať.

Prišla ostrá zákruta a ja som bola nútená trochu spomaliť, no aj tak som bola stále prvá, pretože v tejto zákrute za mnou vznikla hromadná zrážka.

Zacítila som oheň, no moju pozornosť zamestnali policajné sirény.

Aby ste vedeli, chodím LEN na ilegálne závody, pretože rada cítim ten adrenalín, keď utekám pred polišmi, a, popravde, baví ma vytáčať ich. Také moje ,,hobby".

Ako vždy mierili za mnou, v snahe chytiť ,,Tajomného jazdca", človeka, alebo teda podľa nich, mladého chalana, ktorý vyhráva všetky závody, spôsobuje rozruchy na uliciach, porušuje pravidlá, no nikdy neukáže svoju identitu.

Chvíľu sa s nimi pohrám, to predsa nie je zakázané, či?

Vlastne hej, je to zakázané.

Namierila som si to do ulíc NYC a kľučkovala medzi autami v zápche, čo robilo policajtom problém a ja som sa im s ľahkosťou stratila.

Tak toto bola rýchlovka.

Odbočila som na nenápadnú cestu k nášmu domu.

Asfaltová cesta bola rozpálená od slnka, ktoré sa hojdalo na oblohe.

Predo mnou sa týčila obrovská strieborná brána a od nej sa odrážali posledné slnečné lúče.

Akonáhle ma vrátnik uvidel cez kamery, otvoril mi bránu a ja som sa, ešte stále na motorke, hnala dnu.

Konečne som sa po celom dni hodila na gauč a zapla správy.

Ako prvé mi do uší udrelo hlásenie:

,,Neznámy pretekár aj tentokrát unikol polícii a trestom, ktoré na neho čakajú. Spôsobil aj rozruch na ulici, no neohrozil žiadneho človeka, čo sa o polícii povedať nedá, keď skoro zrazili matku s malým dieťaťom. Občanov poburuje neschopnosť polície, keď nedokážu chytiť mladého chlapca a pri tom neohroziť žiadne životy."

Uškrnula som sa. Ťažko ma chytia, keď si stále myslia že som chlapec.

To už sa mi však zatvárali viečka a mne došlo, že dnes v noci budem spať na gauči...

Ahojte!
Vitajte pri novej knihe😊, pri pokračovaní Kráska školy.
Časti budú pravdepodobne kratšie, no ešte neviem. Za akúkoľvek radu alebo kritiku budem rada 🖤.

Deniska 🦄🖤🔥