....my sme nasadli. V aute im hrala hudba od BTS....(aha xdd) Daniel sa na nás otočil a povedal: ,,Teraz zažijete niečo naozaj úžasne,, . Pozrela som sa na Luc (Lucia) a usmievala som sa ako nikdy. Bola som strašne natešená. Nevedela som čo mňa a Luc ešte síce čaká, ale naozaj si ani neviete predstaviť ako sme sa tešili. V aute sme sa cestou rozprávali rôzne veci . Niečo o rodine,čo plánujeme v živote robiť, čo by sme chceli dosiahnúť, aké máme v škole známky, dokonca či máme priateľa , a taktiež sme sa bavili aj o nich. či majú babu, či ich baví ich kariéra,... Dá sa povedať , že väčšinu sme akoby vedeli kedže to sú slávne osobnosti... No taktiež sme o nich aj zároveň skoro nevedeli nič. A tak sa postupne cesta krátila a cca o pol hodiny aj pár minút sme prišli na miesto. Zaparkovali sme vedľa obrovskej budovy. Zach povedal: Tak toto je konečná baby...,,. Pozrela som sa na Luc a obe sme boli prekvapené úžasom. Bola to budova alebo skôr O2 aréna. Vystúpili sme z auta a zatvorili sme dvere.S Luciou sme od radosti začali skákať. Nevedeli sme čo máme povedať. Corbyn ma chytil za ruku a potiahol. Ja som ho nasledovala. Ostatný chalani šli za nami. V tom zhone som ani nevedela kde je Lucia. Proste som šla za Corbynom. Vyšli sme po schodoch a otvorili sa nám dvere.Naozaj si ten pocit ani len neviete predstaviť. Vošli sme do obrovskej haly. Nevedela som kde sa mám skôr pozerať. Objala som Corbyna a poďakovala mu. Utekala som za Luciou a objala ju. ,,Veríš tomu Luc?, Nemôžem tomu uveriť. Chápeš kde teraz sme?,,. Položila som jej toľko otázok, že na ne ani nestihla zareágovať. Nemohli sme sa prestať tešiť a usmievať.Nasledovali sme chalanov aby sme sa tam nestratili. Bolo to naozaj veľmi veľké. Všade boli ľudia a niečo pripravovali. Bolo tam veľa osvetlenia, reproduktorov, kamier, mikrofonou, .....Bola to vlastne hala kde mali mať chalani zajtra tour. Potom náhle Zach, Jack a Daniel odišli do zákulisia.Daniel vzal Luc niekde za sedadla úplne dozadu od ostatných. Skôr ako som sa stihla otočiť na Corbyna ,chytil ma za ruku a potiahol. Zrýchlil tempo a tak som si podbehla.Zatiahol ma do nejakej miestnosti plnú kostýmov , rôznych vecí a kade čoho.Posadil ma na stoličku a niekam odišiel. O chvíľku prišiel s niečim v ruke.V hlave sa mi zrazu premietlo toľko obrázkov a chvíľ zo života. Napadlo ma mnoho vecí čo tam mohol mať. Prišiel bližšie ku mne,chytil ma za ruku a ja som sa postavila. Pozrel sa mi do očí a povedal: Emily,..takáto chvíľa sa nestáva každému. Ide o to....Páčiš sa mi chcel by som ti darovať túto maličkosť ako pozvánku na náš zajtrajší koncert.Budem naozaj veľmi rád ak tu budeš so mnou. Tak isto príď aj s Luciou. Chalani sa veľmi potešia. ,, . Dal mi do ruky malú krabičku a objal ma. v mojom vnútri sa rozžalo veľa citov plných lásky a úprimnosti. Corbyn sa vzdialil a ja som si sadla. Plná radosti som otvorila krabičku a úžasom som onemela. Nevedela som čo na to povedať. Moje oči zaliali slzy radosti a lásky. V krabičke bol prekrásny náhrdelník s užasným napisom
,,I will always love you,,. Bol to prekrásny moment a chcela som aby trval večne.
(tu je obrázok nahrdelníka)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Tak na toto nikdy nezabudnem. C-Crobyn E-Emily(ja) L-Lucia Ch-chalani
E-Corbyn...ja...ja..ja nemám slov...neviem čo ti mám na to povedať.Je to úžasné.Take niečo som prekrásne som ešte naozaj nezažila.....
C- Nemusíš na to nič hovoriť.Zaslúžiš si to. Si jedno úžasné dievča a chcel by s......
V tom prišli chalani a povedali že už musia isť nacvičovať program.
E- Jasné my s Luciou už taktiež musíme isť domom.Zajtra máte predsa koncert a musíte byť predsa pripravený.
L- Presne .Emily má pravdu. Tiež musíme ísť. Ale večer si predsa píšeme.
Ch-Jasné. Môžme vás teda odviesť?
L,E- Nie to nie je žiadny problém. pôjdeme taxikom.
C-tak teda dobre.
Chalani nás odprevadili ku vchodu a tam nás už čakal taxík.Rozlúčili sme sa s chalanmi . Corbyna som zvlášť objala a dala som mu jemnú pusu na líce.Trošku som za zahanbila a Corbyn sa začervenal. Chalani sa z neho začali smiať.xdd tak sme nastúpili a odišli.
V aute sme sa rozprávali o tomto neuveriteľnom zážitku. Nemohli sme tomu uveriť. Nie každému sa stane to čo nám dvom. Keď taxík zastal pred Lucijinym domom, vystúpila som a domov som šla pešo. Vonku už bola síce tma ale dalo sa to. Rozlúčila som a s Luciou a dala sa do cesty.
Zrazu sa ma zmocnil strach a môj chrbát zalial pot. znova som mala pocit , akoby ma nieketo začal sledovať.Na chvíľku som zastala a poobzerala som sa naokolo. No nič som v tej tme nevidela. Mala som síce mobil ale ten mi veľa nepomohol. Ignorovala som to a šla som ďalej. Keď som prechádzala cez cestu, zazdalo sa mi akoby som počula nejaké kroky. V tom niečo buchlo a ja som sa strašne zľakla.Moje srde ani nevládalo byť ako som bola rozrušená.Zrýchlila som tempo a začala behať. Po ceste som sa snažila vybrať kľúče z tašky.Pred domom som úplne spanikárila a nevedela som sa trafiť ani len s kľúčom do dverí.Pomedzi to som sa otáčala za seba či tam niekto nie je. Bola som hrozne rozrušená.stále ako som sa obzerala, mala som pcit akoby sa ku mne niekto približoval. V tom som stlačila kľučku na dverac a vošla som rýchlo dnu. Doma sa svietilo a čakala ma mama.Zjavne bola riadne nahnevaná....
.
.
.
.
tak toto bolo všetko k dnešnej časti.dúfam že sa vám príbeh páči.Taktiež budem rada za kadždý hlas a komentár. Môžte mi napísať aj čo sa vám na tom príbehu pači a ako si myslíte že skonči..Vaša Debbie xo
