I Will Never Forget You [HP Fanfiction]

I Will Never Forget You

Nedokáže sa tej slepej zaľúbenosti vzdať...

Otočil som sa a odišiel, už som nemal silu...príliš ma zraňovalo vedieť ju takto, keď som bol neschopný viac jej pomôcť.

**O pár týždňov**

Tichošľap,
Zatiaľ sa nám darí držať zlo v úzadí, no dlho to nevydrží. Vráť sa prosím čím skôr s ostatnými, potrebujeme ťa. James a Lily sú naďalej v Godricovej Užľabine aj s malým Harrym.
Pokiaľ sa pýtaš na Dashu, je to s ňou veľmi zlé. Greengrass ju opustil a oženil sa pred piatimi dňami s inou. Voldemort jej zabil rodičov, pretože sa k nemu odmietli pripojiť...jej sa podarilo utiecť. Potrebuje tvoju pomoc.
Námesačník

,,Kde je teraz?!" chudák Peter sa strhol od prekvapenia.
,,J-ja neviem. So svojou starou mamou sa skrývajú stále niekde inde. Pred pár dňami ale prišli do Hlavného stanu Rádu," zašepkal, ,, a tak sa Remus o tom dozvedel."
,,Keď tam príde znova daj jej toto," odtrhol som kúsok pergamenu a napísal naň krátky odkaz: ,,23.12. pred sladkou fontánou. Sirius."

,,Choď sa pozrieť či niekto nejde!"
,,Idem, idem."
Pergamen som začaroval tak aby ho vedela prečítať len ona. Červochvost je môj priateľ, ale o tomto nemusí vedieť.

Dúfam, že Dash nezabudla na tajné dohadovanie našich stretnutí. Vždy keď jeden z nás napísal dátum, znamenalo to aj konkrétnu hodinu a minútu...poprípade ak bolo číslo dňa väčšie ako 24 tak sa to čítalo opačne.

(23.12. = 23 hodín a 12 minút
26.4. = 4 hod a 26 min, 4:26)

Vyšiel som zo stanu a podal odkaz Petrovi.
,,Povedz Námesačníkovi, že všetci zajtra prídeme. Dávaj si pozor."
Prekvapene na mňa pozrel pri mojej poslednej vete a odmiestnil sa.

Dash je v poriadku, nahováral som si. Pri najhoršom sa len skrýva u niekoho v pivnici pokým neprídu lapači, kedy ujde. Nič sa jej nestane, bude v bezpečí kým prídem. Potom ju už nenechám odísť, nikdy ju neopustím.

,,Zajtra odchádzame!!" zakričal som a všetci sa začali baliť.

**

,,Remus!"
Ozval sa dupot zo schodov, vzápätí do maličkej haly vošiel môj najlepší priateľ.
,,Sirius, konečne!" potľapkali sme sa po pleci a chlapsky sa objali.
,,Dvadsať našich nových hrdinov," pokynul som hlavou k zástupu čarodejníkov za mnou.

Deň ubiehal veľmi obyčajne, čo bolo v tomto čase nanajvýš zvláštne. Mal som znepokojujúce tušenie, že sa stalo niečo zlé alebo sa len stane.
Večer som pomáhal s umývanín riadu a upratovaním zo stola, čo bolo taktiež nezvyčajné.
Keď som dokončil moje dobrovoľné práce, šiel som hore a zaspal som takmer ihneď.

Ráno som sa zobudil no vstať z postele sa mi nechcelo. Asi hodinu som trávil robením hlúpostí, keď som začul:
,,Čože?!"
Rýchlo som vstal a trielil dole schodmi.
,,Remus?! Čo sa stalo?!"
,,James.....Lily...oni....sú mŕtvi. Voldemort ich...ich zabil...včera v noci."
Neveriacky som naňho civel.
,,A Červochvost?"
,,Zmizol hneď, keď mi predvčerom odovzdal tvoj odkaz pre Dashu. Proste sa vyparil, a teraz....vraj je mŕtvy, našli iba jeho prst. Och Sirius, prečo sme ich len nechali samých?"
,,A čo maličký Harry? Je v poriadku?" spomenul som si na ich ročného synčeka. Medzitým do jedálne dorazili aj ostatní naši priatelia a prívrženci.
,,Vďaka Merlinovi prežil, vyviazol len s malou jazvou na čele. Voldemort ho chcel zabiť, ale Lily sa postavila medzi nich a kliatba sa odrazila...Temný Pán je mŕtvy Sirius, je po vojne,"
šťastne sme si všetci povzdychli, na chvíľu zabúdajúc na smrť Jamesa a Lily.
,,Hagrid vzal malého z domu ešte v ten večer. Odviezol ho na Privátnu ulicu, kde ich čakali Dumbledore s McGonagallovou a dali ho Petúnií Dursleyovej. Snáď mu u nich bude lepšie."
Na chvíľu som sa zamyslel, sú mŕtvi. Mal som chuť plakať. Môj najlepší priateľ a jeho žena...taktiež moja dobrá priateľka...sú mŕtvi.