I Will Never Forget You [HP Fanfiction]

I Will Never Forget You

Sirius

Stála na balkóne, rukami sa opierala o zábradlie a hľadela do diaľky. Svieži jarný vánok jej jemne rozfúkaval rozpustené pramene zlatistých vlasov.
Potichu som prišiel bližšie a zadíval sa na jej krásny chrbát zakrytý tým najskvostnejším hodvábom. Bola z jednej z najbohatších rodín Anglicka, nemožno sa teda čudovať.

,,Užívaš si výhľad?" nevedel som čo iné povedať.
,,Hej," odpovedala trasúcim hlasom a potiahla nosom.
Chytil som ju za ruku a pomaly otočil k sebe. Pod očami mala zničenou maskarou namaľované čierne vodopády. Chrbtom druhej ruky si utrela slzy a tak sa jej na lícach objavili nové tmavé mraky. Ospravedlňujem sa, že tak poetizujem...zrejme som to nachytal od Lily, keď každé poobedie číta s Jamesom nejakú romantickú poéziu.

,,Si v poriadku Dash?" prstom som jej nadvihol bradu aby sa mi pozerala priamo do očí.
,,Hej som," odvrátila pohľad.
,,Si hrozná klamárka," podarilo sa mi u nej vyvolať aspoň chvíľkové posmešné uchechnutie.
,,Som hrozná vo viacerých veciach."
,,Zas ti nejako ublížil?" všimol som si na jej ruke modrinu, väčšinu však zakrýval rukáv jej tyrkysových šiat.
,,On za to nemôže Sirius. Len sme sa trochu pohádali, nič viac. Je mi fajn, vôbec to nebolí."
Zamračil som sa.
,,A kto iný za to podľa teba môže ak nie Greengrass? Len mi nevrav, že ty. Si tá najlepšia osoba na svete, Dasha Prisleyová, dokonca si trochu zmenila aj mňa za tých 6 rokov čo sa poznáme. Zaslúžiš si niekoho lepšieho než je on. Chcem aby si bola šťastná."
,,Sirius," pevne ma chytila za obe ruky, ,,si vážne milý. Myslím, že niektoré chvíle by som bez teba nezvládla, si pre mňa veľmi dôležitý, no nemôžem ho opustiť, nemôžem."
,,Ale áno, m.."
,,Nie, ľúbim ho! A verím, že sa zmení. Ak nie teraz tak keď budeme manželia. Chcela som ti to povedať, naši rodičia sa už dohodli na sobáši," usmiala sa, no nie naozaj šťastne.

Je zasnúbená.

Toto som spracovával pár mesiacov..jediné dievča ktoré som kedy miloval, milujem a navždy budem, je zasnúbené so slizkým a násilníckym Greengrassom. Bola doňho slepo zamilovaná, stále keď ju udrel dávala to za vinu sebe a odmietala si pripustiť, že sa nezmení.
Za tie štyri roky som sa ju samozrejme pokúšal presvedčiť, spolu s Paroháčom a Námesačníkom, ale nedala si povedať. Raz som mu to pravdaže za ňu oplatil, no to sa so mnou nerozprávala vyše týždňa. Nejako jej to musím vyhovoriť a priviesť ju k rozumu.

No to sa mi nepodarilo.

**O niekoľko rokov neskôr**

Vojna sa začala a Traja najlepší kamaráti spolu s ďalšími vernými založili Fénixov Rád, do ktorého sa postupne pripájalo veľa nových členov.
Bojovali odvážne a neústupne. Na istý čas sa im podarilo oslabiť Voldemortovu armádu a udržať bojovú pauzu.
Sirius chcel odísť do Južnej Ameriky a presvedčiť niekoľkých priateľov aby sa k nim pridali.

Sirius

,,Prosím ťa Dash, poď so mnou."
,,Nemôžem!"
,,Už sa konečne preber! Je vojna! A Greengrass nie je ani zďaleka taký dobrák ako si myslíš. Nechaj ho ísť, kto ti vôbec povedal, že sobáš je dohodnutý? Stavím sa, že on! A len preto aby si neskôr bojovala za zlo s ním a bola proti mne! Proti nám všetkým!"
,,T-to vôbec nie je jeho povaha, čo ty o ňom vieš?! Vždy si chcel aby som bola len s vami, a vraj aké dobré máš úmysly! Jednoducho naňho žiarliš lebo....lebo..," zasekla sa.
Už nemá zmysel zapierať.
,,Lebo ťa milujem Dasha! Prosím pochop, že s ním nebudeš šťastná, nikdy ti nedá lásku ktorú si zaslúžiš."
,,A ty mi ju snáď dáš?" navonok sa tvárila povrchne no v jej hlase bolo počuť, že je vážne zvedavá čo odpoviem.
,,Poď so mnou," natiahol som k nej ruku s otvorenou dlaňou.
Po lícach jej začali tiecť slzy a ona na mňa len pozerala smutnými očami.