Tajomstvo hôr

Prenasledovaní

Natalie a Richard - 19:24

„Ale, ale teba sme tu vôbec nečakali dievča," doširoka sa usmial Dan na Lesley, ktorá práve prekročila prah priestrannej obývačky. Všetci sa pozreli jej smerom, dokonca aj Travis, čo Lesley veľmi nevyhovovalo, mala rada svojich kamarátov, ale nie keď bola stredobodom pozornosti. Nakoniec sa predsa len prinútila k menšiemu úsmevu.

„Ahojte," pozdravila ich s potláčaným ostychom.

„Už sa to vracia do starých koľají?" opýtal sa Dan s tým svojím typickým neodolateľným úsmevom na perách a prehodil ľavú ruku okolo Lesleynych ramien.

„Nechaj ju na pokoji Dan. Je to asi jediné dievča na chate, ktoré ti aj napriek dlhým rokom kamarátstva ešte neskočilo na ten tvoj akože neodolateľný úsmev," povedala odmerane Max, ktorá práve vošla do miestnosti.

„Jediné dievča na chate a z celej školy," dodal Dan so zdvihnutým ukazovákom a na tvári sa mu teraz zjavil jeho víťazoslávny úsmev.

„Neviem čo je na tejto veci také chválitebné. Nemáš ešte syfilis?" zdvihla jedno obočie Max. Bola na neho jasne nabrúsená, odkedy sa spolu vyspali. Dan je žiaľ nenapraviteľný sukničkár a teda Max nebola jeho poslednou obeťou.

„Kde je Richard? Chcela som mu zablahoželať k narodeninám," Lesley predbehla Dana skôr, než stihol povedať niečo nepríjemne jedovaté a rozhliadla sa po miestnosti. Videla všetkých známych priateľov. Sarah a Rebeccu (najlepšie kamarátky Natalie), Adama a Tessu, Travisa, Dana, chýbal ešte Ben, ktorý však vždy mešká na akcie, akými sú práve chaty. Okrem toho chýbal ešte Richard s Natalie, ktorí sa viditeľne vyparili len tak bez stopy. Len čo ich Lesley spomenula, sa začali všetci obzerať po miestnosti a na tvárach sa im zjavili zmätené pohľady.

„Pravdepodobne si to len šli užiť spolu osamote. Nemali by sme za nimi zaostávať dievčatá, čo tak dať si gang bang, alebo aspoň bukake?" usmial sa Dan a pohľadom prebehol po každom dievčati v miestnosti. Zvlášť neodolateľný a dlhý pohľad venoval Lesley, ktorá sa však začínala cítiť v jeho prítomnosti čoraz trápnejšie. Našťastie celú situáciu za ňu okomentovala ďalšia jej kamarátka.

„Ty si prasa," ozvala sa Rebecca, ktorá sedela v pohodlnom kresle v rohu izby.

„Tak neviem teda ako vy, ale po vašom drsnom odmietnutí sa idem ožrať," povedal si Dan skôr sám pre seba, ale počuli to aj ostatní v izbe. To sa im už zdalo ako lepší nápad.

Richard stál pred chatou a niečo si vyťahoval zo zadného vrecka svojich obtiahnutých nohavíc. Natalie za ním zišla po schodoch z verandy. Na ruky si natiahla biele rukavice a pristúpila bližšie k siluete jej priateľa, ktorá sa v tme nevýrazne črtala.

Zo zadného vrecka nohavíc nakoniec vylovil lesklú krabičku od cigariet. Natalie zvraštila čelo pri pohľade na malú lesklú krabičku v jeho rukách.

„Povedal si, že už viac nebudeš fajčiť," zazrela na neho. Richard vyceril rad bielych zubov a chechtajúc sa krútil hlavou.

„Len som nechcel, aby sa mi v zadnom vrecku popučila tráva," odvetil zvesela a otvoril krabičku, v ktorom boli naozaj tri tenké ušúľané cigarety.

„A to si zohnal pre nás?" pozrela na neho s úsmevom na perách prekvapená Natalie.

„Isteže, podrž to prosím," do ruky jej podal cigaretu, ktorú Natalie ochotne podržala. Zatvoril krabičku a z vrecka bundy vytiahol malý žltý zapaľovač. Zapaľovač mu jemne osvetlil ostrejšie črty tváre a Natalie pozorovala, ako si prvý poťahuje z cigarety. Po tom, ako zapaľovač zhasol odvrátila pohľad smerom na tmavý les a nevyšliapaný chodníček, ktorý sa teraz nachádzal pod hrubou vrstvou snehu. Chvíľu naň hľadela, no chvíľu na to odvrátila pohľad späť na svojho priateľa.