APHRODITE ,,𝓬𝓸𝓶𝓮 𝓪𝓷𝓭 𝓼𝓪𝓽𝓲𝓼𝓯𝔂 𝔂𝓸𝓾𝓻 𝓭𝓮𝓼𝓲𝓻𝓮"

ɛҳąŋıɱąɬıơŋɛʂ ıŋıɖąɱųʂ

,,Znamenal pre mňa celý vesmír. Stal sa mojim kyslíkom. Jeho úsmev bol svetlom v temnote, ktorá ma pohlcovala."

Díval som sa okolo seba a upíjal si z drahého drinku, ktorý mi namiešal mladý barman za stolom.

Dnes bolo slnko až príliš dotieravé a tak som svoje zvráskavené telo skryl pod prístrešok baru na pieskovej pláži. Horúci vzduch mi postrapatil šedivé vlasy a ja som si ich chudými prstami zo zvyku upravil.

Momentálne som si užíval posledné roky môjho života aj keď sám, no stále ma sprevádzali myšlienky o mladom chlapcovi z minulosti s detským úsmevom.

Moje rozjímanie prerušila menšia hádka medzi jednou dvojicou, ktorá sa prechádzala po pláži. Zvedavo som k nim zdvihol svoj pohľad a premerial si ich. Na pravej strane stála nižšia žena s hnedými kučeravými vlasmi a nad ňou sa týčil asi tak dva metre vysoký muž. Z diaľky na mňa pôsobili vážne podarene. Nízka žena sa rozčuľovala a muž pri nej sa tváril, že ho to naozaj trápi, no nevie si rady.

Hádka medzi nimi sa ukončila dramatickým odchodom brunetky a mladík hneď na to zamieril do baru, kde som sedel aj ja.

Svoj pohľad som šikovne zapichol do obsahu môjho pohára.

,,Jednu whisky." Objednal si chlapec a potichu si vzdychol. Ja som sa snažil krotiť, aby som sa mu neprihovoril aj keď som na jazyku mal už niekoľko viet.

,,Ďakujem." Zdvorilo sa poďakoval chlapík čašníkovi a hodil do seba panáka. Díval som sa na toho chlapca ako na zjavenie. Jeho jemné črty mi pripomínali osobu z minulosti, ktorá mi jedným svojim úsmevom obrátila život naruby.

,,Prepáčte, ale poznáme sa?" Opýtal sa ma chlapec a ja som sa prebral z hlbokého rozjímania.

,,N-nie, nie. To, nie. Len mi pripomínate istú osobu."

,,Znamenala pre vás veľa?" Chlapec naklonil hlavu do strany a venoval mi zvedavý pohľad.

,,Kdeže," kývol som rukou, ,, tá osoba bola celý môj vesmír." Zašepkal som a zahľadel sa do neznáma.

,,Čo sa stalo?" Zvedavosť chlapca natoľko oslepila až zabudol na to, že jeho priama otázka bola nezdvorilá. No chlapcovo konanie som s úsmevom prehliadol. Bol som rád, že niekomu môžem vyrozprávať príbeh o tak veľkej láske.

,,Všetko to začalo tým, že som do neho narazil v knižnici." Vrátil som sa v mysli k tej spomienke.

Nahnevane som si to vykročil do knižnice, kde som si mal požičať jednu z kníh, ktorá patrila k povinnému čítaniu.

Nikdy v živote som nebol na nudnejšom mieste, pomyslel som si a nervózne sa obzeral okolo seba. Nemal som rád tieto miestnosti. Oveľa radšej som chodil do baru, kde bol hluk a hrala hudba. Knižnica oproti tomuto bola iná káva. Iritovalo ma to ticho.

,,Au!" Vykríkol chlapec, ktorý do mňa narazil a následne spadol na zem. Nahnevane som sa pozrel jeho smerom a keď sa nám naše pohľady stretli niečo sa vo mne pohlo.

,,P-pardon."

,,Nie, to ty mne prepáč. Nedával som pozor." Podal som mu svoju dlaň a pomohol mu pozbierať knihy, ktoré mu vypadli z rúk.

,,Čítaš ju?" Ukázal som mu knihu, ktorú som mal ako povinné čítanie.

,,Je moja obľúbená." Pousmial sa hanblivo chlapec a moje srdce sa rozbúchalo o čosi rýchlejšie.

,,Aká to bola kniha?"

,,Boli to básne. Zahraničná literatúra. Autora si už nepamätám, ale niektoré strofy som sa učil naspamäť." Otočil som sa na chlapca do šibalským úsmevom.